Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ruský minister Siluanov oznámil, že BRICS rozhodne o vytvorení spoločnej banky s názvom Nová rozvojová banka.
Autor TASR
Moskva 9. júla (TASR) - Päť veľkých transformujúcich sa ekonomík známych pod skratkou BRICS plánuje otvoriť do roku 2016 vlastnú rozvojovú banku. Chcú tiež vytvoriť alternatívu k Medzinárodnému menovému fondu (MMF) na podporu svojich ekonomík. Informoval tom na internetovej stránke americký denník Wall Street Journal s odvolaním sa na vyhlásenie ruského ministra financií Antona Siluanova.
Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika (BRICS) sa dohodli na vytvorení spoločnej banky už v roku 2013 po tom, ako začali investori sťahovať peniaze z rozvíjajúcich sa ekonomík, čo malo negatívny vplyv na ich meny. Dôvodom bolo vlaňajšie oznámenie americkej centrálnej banky Fed, že začne obmedzovať stimuly na podporu hospodárstva, ktoré už prekonalo krízu a dosiahlo solídny rast.
Teraz však oznámenie o spoločnej banke nadobúda ďalší význam vzhľadom na sankcie Západu voči Rusku za anexiu Krymu a podporu ruských separatistov na východe Ukrajiny. Navyše, sedem najvyspelejších štátov sveta (G7) v reakcii na ukrajinskú krízu vylúčilo Rusko zo spoločných summitov rozšírenej skupiny G8.
Ruský minister Siluanov oznámil, že BRICS rozhodne o vytvorení spoločnej banky s názvom Nová rozvojová banka (New Development Bank, NDB) na nadchádzajúcom summite, ktorý sa uskutoční v polovici júla v Brazílii.
Hlavným cieľom NDB bude podpora rozvoja infraštruktúry členských štátov a bude otvorená aj pre ďalších záujemcov o členstvo spomedzi krajín združených v OSN.
Siluanov dodal, že každý zo štátov BRICS v nasledujúcich siedmich rokoch prispeje do fondu novej banky sumou 2 miliardy USD (1,47 miliardy eur). Dohodli sa aj na maximálnej výške kapitálu banky na úrovni 100 miliárd USD.
Sídlo banky bude buď v Šanghaji, alebo v Naí Dillí, dodal Siluanov. Odmietol však prezradiť, ktorej lokalite dáva Moskva prednosť. Uviedol len, že Rusko má záujem o vedúce pozície v banke. Guvernér banky sa bude voliť na päťročné obdobie.
BRICS zváži aj vytvorenie fondu, ktorý Siluanov označil za "mini MMF". Čína by do tohto fondu prispela sumou 41 miliárd USD, Južná Afrika 5 miliardami USD a zvyšní členovia Rusko, Brazília a India by doň vložili každý po 18 miliárd USD zo svojich devízových rezerv. Tento fond by mal slúžiť ako "krízová pokladňa" pre členov BRICS v prípade odlevu kapitálu alebo hrozby znehodnotenia ich meny.
Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika (BRICS) sa dohodli na vytvorení spoločnej banky už v roku 2013 po tom, ako začali investori sťahovať peniaze z rozvíjajúcich sa ekonomík, čo malo negatívny vplyv na ich meny. Dôvodom bolo vlaňajšie oznámenie americkej centrálnej banky Fed, že začne obmedzovať stimuly na podporu hospodárstva, ktoré už prekonalo krízu a dosiahlo solídny rast.
Teraz však oznámenie o spoločnej banke nadobúda ďalší význam vzhľadom na sankcie Západu voči Rusku za anexiu Krymu a podporu ruských separatistov na východe Ukrajiny. Navyše, sedem najvyspelejších štátov sveta (G7) v reakcii na ukrajinskú krízu vylúčilo Rusko zo spoločných summitov rozšírenej skupiny G8.
Ruský minister Siluanov oznámil, že BRICS rozhodne o vytvorení spoločnej banky s názvom Nová rozvojová banka (New Development Bank, NDB) na nadchádzajúcom summite, ktorý sa uskutoční v polovici júla v Brazílii.
Hlavným cieľom NDB bude podpora rozvoja infraštruktúry členských štátov a bude otvorená aj pre ďalších záujemcov o členstvo spomedzi krajín združených v OSN.
Siluanov dodal, že každý zo štátov BRICS v nasledujúcich siedmich rokoch prispeje do fondu novej banky sumou 2 miliardy USD (1,47 miliardy eur). Dohodli sa aj na maximálnej výške kapitálu banky na úrovni 100 miliárd USD.
Sídlo banky bude buď v Šanghaji, alebo v Naí Dillí, dodal Siluanov. Odmietol však prezradiť, ktorej lokalite dáva Moskva prednosť. Uviedol len, že Rusko má záujem o vedúce pozície v banke. Guvernér banky sa bude voliť na päťročné obdobie.
BRICS zváži aj vytvorenie fondu, ktorý Siluanov označil za "mini MMF". Čína by do tohto fondu prispela sumou 41 miliárd USD, Južná Afrika 5 miliardami USD a zvyšní členovia Rusko, Brazília a India by doň vložili každý po 18 miliárd USD zo svojich devízových rezerv. Tento fond by mal slúžiť ako "krízová pokladňa" pre členov BRICS v prípade odlevu kapitálu alebo hrozby znehodnotenia ich meny.
