Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 23. december 2024Meniny má Nadežda
< sekcia Ekonomika

Deficit by mal v budúcom roku klesnúť na 7,44 %

Ilustračné foto. Foto: TASR/DPA

Správu aktualizujeme.

Bratislava 14. októbra (TASR) – Deficit verejných financií by mal v budúcom roku dosiahnuť 7,44 % hrubého domáceho produktu. Mal by tak klesnúť z tohtoročných odhadovaných 9,68 % HDP. Hrubý verejný dlh sa má v budúcom roku vyšplhať na 65 % HDP.

Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky, o ktorom v stredu rokuje vláda. Ministerstvo financií SR v návrhu upozorňuje, že rozpočet vzniká v náročných podmienkach pandémie nového koronavírusu.

Návrh rozpočtu predpokladá deficitné hospodárenie na všetky nasledujúce roky. Schodok by sa mal postupne znižovať na 6,18 % HDP v roku 2022 a 5,72 % HDP v roku 2023. Ak by mal deficit verejných financií klesnúť v roku 2023 na nulu, ako to predpokladá zatiaľ platný zákon o dlhovej brzde, podľa rezortu financií by si to vyžiadalo prijatie konsolidačných opatrení v objeme 6 miliárd eur.

Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy by mali v budúcom roku dosiahnuť 39,6 miliardy eur alebo 41,4 % HDP. Celkové výdavky očakáva návrh rozpočtu na úrovni 46,7 miliardy eur alebo 48,8 % HDP. Na výdavkovej strane počíta s rezervou 1,04 miliardy eur, a to na možný výpadok príjmov oproti prognóze.

Hotovostný schodok štátneho rozpočtu, ktorý je hlavnou súčasťou verejných financií, by mal v budúcom roku dosiahnuť 8,049 miliardy eur. Návrh zákona o štátnom rozpočte počíta s celkovými príjmami 15,815 miliardy eur a celkovými výdavkami 23,865 miliardy eur.

Slovenská ekonomika klesne v roku 2020 podľa prognózy, na ktorej je rozpočet postavený, o 6,7 %. V roku 2021 sa má hospodárstvo zotavovať a HDP už môže rásť o 5,5 %. Ministerstvo varuje, že ak by si situácia vyžiadala návrat k radikálnym obmedzeniam, slovenská ekonomika by sa v štvrtom kvartáli opäť dostala do recesie. Rizikový scenár predpokladá pokles HDP v roku 2020 o 8,4 % a oživenie rastu v budúcom roku len na úrovni 4,3 %. Prípadná druhá vlna vynútených reštrikcií by tak znížila príjmy o ďalšiu približne 1 miliardu eur.