Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ku koncu prvého polroka by podľa Hagaru mohla začať znova tvorba pracovných miest.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 10. februára (TASR) – Slovenská ekonomika klesla v roku 2020 o 5,8 %. Oznámil to v stredu na brífingu minister financií Eduard Heger (OĽANO). Prepad ekonomiky je miernejší, ako sa očakávalo, čo je podľa neho pozitívna správa. Skonštatoval, že sa pod to podpísal najmä pevnejší trh práce. V tomto roku sa očakáva rast 4,3 % a v roku 2022 nárast o 3,9 %.
Pevnejší trh práce bol podľa Hegera zabezpečený tým, že priemysel poskytoval dostatočnú zamestnanosť a odôvodnil to aj opatreniami vlády na udržanie zamestnanosti. "Tým, že tieto pracovné miesta boli zachované, tak sme mohli udržať aj spotrebu domácností v pomerne zdravej kondícii a ten prepad bol výrazne nižší," poznamenal. Zároveň priblížil, že zahraničný obchod ožil v treťom kvartáli najmä vďaka automobilkám výrazne rýchlejšie. Ekonomiky obchodných partnerov SR súčasne klesli menej. Keďže Slovensko je malá otvorená ekonomika, sekundárny efekt sa dal cítiť aj tu. "K poklesu ekonomiky za celý rok prispieva hlavne výpadok investícií, a taktiež nižšia tvorba zásob," dodal minister. Druhá vlna pandémie má podľa jeho slov na ekonomiku menší vplyv ako prvá, avšak pretrvá pravdepodobne dlhšie.
Riaditeľ Inštitútu finančnej politiky (IFP) Eduard Hagara skonštatoval, že v prognóze je zahrnutý aj príchod druhej vlny pandémie. Pre rok 2021 je zahrnuté aj čerpanie miliardovej rezervy na pomoc ekonomike a prognóza obsahuje aj vplyv plánu obnovy na rast, ktorý sa podľa Hagaru odhaduje na 0,4 – 0,5 % v rokoch 2021 – 2023. Informoval tiež, že v marci bude zverejnená ešte špeciálna prognóza z dôvodu prípravy plánu obnovy a odolnosti.
Zastabilizovať sa podľa Hegera podarilo aj mieru nezamestnanosti, ktorá nestúpla výrazne. Podľa prognózy miera nezamestnanosti v roku 2020 bola +6,8 %, v tomto roku by mala byť +7,3 % a v ďalšom roku by mala predstavovať +6,5 %.
Ku koncu prvého polroka by podľa Hagaru mohla začať znova tvorba pracovných miest. "Predpokladáme, že sa postupne budú uvoľňovať pandemické obmedzenia, ktoré momentálne majú dosah hlavne na tie služby, kde bývajú pracovníci na flexibilnejšie typy úväzkov," dodal.
Pevnejší trh práce bol podľa Hegera zabezpečený tým, že priemysel poskytoval dostatočnú zamestnanosť a odôvodnil to aj opatreniami vlády na udržanie zamestnanosti. "Tým, že tieto pracovné miesta boli zachované, tak sme mohli udržať aj spotrebu domácností v pomerne zdravej kondícii a ten prepad bol výrazne nižší," poznamenal. Zároveň priblížil, že zahraničný obchod ožil v treťom kvartáli najmä vďaka automobilkám výrazne rýchlejšie. Ekonomiky obchodných partnerov SR súčasne klesli menej. Keďže Slovensko je malá otvorená ekonomika, sekundárny efekt sa dal cítiť aj tu. "K poklesu ekonomiky za celý rok prispieva hlavne výpadok investícií, a taktiež nižšia tvorba zásob," dodal minister. Druhá vlna pandémie má podľa jeho slov na ekonomiku menší vplyv ako prvá, avšak pretrvá pravdepodobne dlhšie.
Riaditeľ Inštitútu finančnej politiky (IFP) Eduard Hagara skonštatoval, že v prognóze je zahrnutý aj príchod druhej vlny pandémie. Pre rok 2021 je zahrnuté aj čerpanie miliardovej rezervy na pomoc ekonomike a prognóza obsahuje aj vplyv plánu obnovy na rast, ktorý sa podľa Hagaru odhaduje na 0,4 – 0,5 % v rokoch 2021 – 2023. Informoval tiež, že v marci bude zverejnená ešte špeciálna prognóza z dôvodu prípravy plánu obnovy a odolnosti.
Zastabilizovať sa podľa Hegera podarilo aj mieru nezamestnanosti, ktorá nestúpla výrazne. Podľa prognózy miera nezamestnanosti v roku 2020 bola +6,8 %, v tomto roku by mala byť +7,3 % a v ďalšom roku by mala predstavovať +6,5 %.
Ku koncu prvého polroka by podľa Hagaru mohla začať znova tvorba pracovných miest. "Predpokladáme, že sa postupne budú uvoľňovať pandemické obmedzenia, ktoré momentálne majú dosah hlavne na tie služby, kde bývajú pracovníci na flexibilnejšie typy úväzkov," dodal.
