Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovensko by z plánu obnovy EÚ malo podporiť zelenú ekonomiku, digitalizáciu ekologické projekty či rozvoj infraštruktúry, ako sú železnice, ale napríklad aj obchvaty menších miest.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 28. septembra (TASR) – Dokument, ktorý obsahuje návrhy reforiem pre plán obnovy, by mal byť oficiálne zverejnený koncom tohto týždňa. Oznámil to minister financií Eduard Heger (OĽANO) na tlačovej konferencii po stretnutí s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou.
Slovensko by z plánu obnovy EÚ malo podporiť zelenú ekonomiku, digitalizáciu ekologické projekty či rozvoj infraštruktúry, ako sú železnice, ale napríklad aj obchvaty menších miest. Zhodli sa na tom v pondelok na tlačovej konferencie Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí), minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO), minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina) a štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek.
"Investície by mali byť zelené až radikálne zelené," povedala Remišová, podľa ktorej sú investície do zelených projektov šancou pre Slovenskú ekonomiku. Využitie balíka vo výške približne šesť miliárd eur by Slovensko malo podľa vicepremiérky zamerať na oblasti ochrany ovzdušia, vôd, podporiť by malo reformu odpadového hospodárstva, zamerať by sme sa mali aj na projekty súvisiace so zmenou klímy. Využitie viac ako polovice financií z EÚ najmä na zelené projekty a digitalizáciu presadzuje aj Európska komisia (EK).
Minister Budaj zdôraznil, že Slovensko má oproti priemeru vzhľadom k hrubému domácemu produktu (HDP) o 80 % väčšiu spotrebu energie. Energetika a životné prostredia by preto už v nasledujúcich rokoch nemali byť v konflikte a presadzovať by sme mali rast podielu obnoviteľných zdrojov energie. Štátny tajomník Galek pripomenul, že Slovensko musí do roku 2030 splniť úlohu rastu podielu energie z obnoviteľných zdrojov na úroveň 19,2 %. Pomôcť by k tomu mala aj implementácia takzvaného zimného energetického balíčka EÚ, ktorý okrem iného presadzuje prístup do elektrickej siete aj malým výrobcom elektrickej energie.
Veľká časť investícií z plánu obnovy by mohla skončiť v obnove budov či v železničnej doprave. Minister Doležal však upozornil na podmienku EK, že minimálne 70 % financií z plánu obnovy by mali štáty vyčerpať do roku 2023. Detaily tejto podmienky ešte Slovensko s EK konzultuje. Pokiaľ by platila, bude podľa Doležala ťažké financovať rozsiahle infraštrukturálne projekty a bude dôležité kombinovať financovanie aj zo štrukturálnych fondov a štátneho rozpočtu. Peniaze z plánu obnovy by sa potom využili na časovo menej náročné investície.
Z plánu obnovy Slovensko podporí zelenú ekonomiku, digitalizáciu či železnice
Slovensko by z plánu obnovy EÚ malo podporiť zelenú ekonomiku, digitalizáciu ekologické projekty či rozvoj infraštruktúry, ako sú železnice, ale napríklad aj obchvaty menších miest. Zhodli sa na tom v pondelok na tlačovej konferencie Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí), minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO), minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina) a štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek.
"Investície by mali byť zelené až radikálne zelené," povedala Remišová, podľa ktorej sú investície do zelených projektov šancou pre Slovenskú ekonomiku. Využitie balíka vo výške približne šesť miliárd eur by Slovensko malo podľa vicepremiérky zamerať na oblasti ochrany ovzdušia, vôd, podporiť by malo reformu odpadového hospodárstva, zamerať by sme sa mali aj na projekty súvisiace so zmenou klímy. Využitie viac ako polovice financií z EÚ najmä na zelené projekty a digitalizáciu presadzuje aj Európska komisia (EK).
Minister Budaj zdôraznil, že Slovensko má oproti priemeru vzhľadom k hrubému domácemu produktu (HDP) o 80 % väčšiu spotrebu energie. Energetika a životné prostredia by preto už v nasledujúcich rokoch nemali byť v konflikte a presadzovať by sme mali rast podielu obnoviteľných zdrojov energie. Štátny tajomník Galek pripomenul, že Slovensko musí do roku 2030 splniť úlohu rastu podielu energie z obnoviteľných zdrojov na úroveň 19,2 %. Pomôcť by k tomu mala aj implementácia takzvaného zimného energetického balíčka EÚ, ktorý okrem iného presadzuje prístup do elektrickej siete aj malým výrobcom elektrickej energie.
Veľká časť investícií z plánu obnovy by mohla skončiť v obnove budov či v železničnej doprave. Minister Doležal však upozornil na podmienku EK, že minimálne 70 % financií z plánu obnovy by mali štáty vyčerpať do roku 2023. Detaily tejto podmienky ešte Slovensko s EK konzultuje. Pokiaľ by platila, bude podľa Doležala ťažké financovať rozsiahle infraštrukturálne projekty a bude dôležité kombinovať financovanie aj zo štrukturálnych fondov a štátneho rozpočtu. Peniaze z plánu obnovy by sa potom využili na časovo menej náročné investície.
