Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Verejný dlh Slovenska ostáva na tento rok nad úrovňou 60 %.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 28. septembra (TASR) – Národná banka Slovenska (NBS) zhoršila svoj odhad oproti predošlej prognóze o jeden percentuálny bod (p. b.). Ekonomika tento rok podľa centrálnej banky porastie o 3,5 %. Povedal to guvernér NBS Peter Kažimír počas utorkového predstavovania aktuálnej prognózy. V lete ešte banka odhadovala tohtoročný rast o 4,5 %.
NBS, naopak, zlepšila odhad na ďalšie roky, v roku 2022 už predpokladá rast ekonomiky o 6,3 % a v roku 2023 o 4,5 %. Predpoklad dosiahnutia predkrízovej úrovne ekonomiky sa však posúva až na začiatok roka 2022.
Národná banka vidí v najbližších kvartáloch najmä dva trendy, ktoré môžu mať negatívny vplyv na ekonomický vývoj Slovenska. Sú nimi 3. vlna pandémie nového koronavírusu a s tým súvisiaca nízka miera zaočkovanosti a nedostatok komponentov.
Pri 3. vlne banka očakáva, že sa na hospodárstve prejaví v menšej miere než tie predošlé, lebo opatrenia by mali byť len lokálneho charakteru.
„Neochota byť do istej miery zaočkovaný nás bude niečo stáť," povedal Kažimír na margo vývoja v 3. vlne pandémie a porovnal, že napríklad oproti Dánsku nás nízka ochota dať sa zaočkovať môže stáť výpadok miliardy eur na spotrebe. Oživenie očakáva NBS na jar, keď sa domácnosti rýchlo vrátia k štandardným výdavkom a výpadok spotreby dobehnú.
Problém vidí Kažimír najmä v nedostatku komponentov. „Ak trpíme nedostatkom komponentov, máme síce dostatok objednávok, naše firmy sa nemôžu sťažovať na to, že by nemali dostatočný dopyt po svojich produktoch, ale naše firmy majú problém s dodávkami tohto tovaru," podotkol guvernér s tým, že potom nasleduje výpadok exportu.
Výpadok komponentov podľa banky bude trvať do polovice budúceho roka. Môže to ukrojiť z rastu exportu asi 2,8 p. b. a z rastu ekonomiky 1,1 p. b.
Na margo trhu práce predstavitelia NBS uviedli, že firmy čelia nedostatku pracovných síl. V spojitosti s aktuálnou mierou nezamestnanosti to signalizuje nesúlad na trhu práce, čo sa môže pretaviť do rastu miezd na profesiách, ktoré sú nedostatkové.
Tretia vlna a nedostatok komponentov zrejme zastavia aj rast zamestnanosti. V ďalších rokoch však centrálna banka očakáva pomerne silný rast zamestnanosti sprevádzaný dynamickým zvyšovaním miezd. V tomto roku odhaduje banka mieru nezamestnanosti na úrovni siedmich percent, v roku 2022 na úrovni 6,5 % a v roku 2023 zhruba 5,6 %. Priemerná mesačná nominálna mzda by mala každoročne stabilne rásť okolo piatich percent medziročne.
Nad očakávania NBS však rastie inflácia, za tento rok ju odhaduje na úrovni 2,4 % (ročná harmonizovaná inflácia, pozn. TASR), v roku 2022 by mohla byť na úrovni 3,9 % a v roku 2023 by mala klesnúť späť na 2,2 %. V porovnaní s vyšším nárastom nominálnych miezd než je inflácia, NBS skonštatovala, že reálne mzdy by mali mať rastúci charakter.
Deficit verejných financií odhadla NBS na tento rok na 6,6 % hrubého domáceho produktu (HDP), v roku 2022 na 3,9 % a v roku 2023 na 3,4 %. Situáciu vo verejných financiách budú tento rok zhoršovať ešte výdavky na pandémiu. Vplyv zlepšujúcej sa výkonnosti ekonomiky sa plne prejaví až v roku 2022. Verejný dlh Slovenska ostáva na tento rok nad úrovňou 60 %.
NBS, naopak, zlepšila odhad na ďalšie roky, v roku 2022 už predpokladá rast ekonomiky o 6,3 % a v roku 2023 o 4,5 %. Predpoklad dosiahnutia predkrízovej úrovne ekonomiky sa však posúva až na začiatok roka 2022.
Národná banka vidí v najbližších kvartáloch najmä dva trendy, ktoré môžu mať negatívny vplyv na ekonomický vývoj Slovenska. Sú nimi 3. vlna pandémie nového koronavírusu a s tým súvisiaca nízka miera zaočkovanosti a nedostatok komponentov.
Pri 3. vlne banka očakáva, že sa na hospodárstve prejaví v menšej miere než tie predošlé, lebo opatrenia by mali byť len lokálneho charakteru.
„Neochota byť do istej miery zaočkovaný nás bude niečo stáť," povedal Kažimír na margo vývoja v 3. vlne pandémie a porovnal, že napríklad oproti Dánsku nás nízka ochota dať sa zaočkovať môže stáť výpadok miliardy eur na spotrebe. Oživenie očakáva NBS na jar, keď sa domácnosti rýchlo vrátia k štandardným výdavkom a výpadok spotreby dobehnú.
Problém vidí Kažimír najmä v nedostatku komponentov. „Ak trpíme nedostatkom komponentov, máme síce dostatok objednávok, naše firmy sa nemôžu sťažovať na to, že by nemali dostatočný dopyt po svojich produktoch, ale naše firmy majú problém s dodávkami tohto tovaru," podotkol guvernér s tým, že potom nasleduje výpadok exportu.
Výpadok komponentov podľa banky bude trvať do polovice budúceho roka. Môže to ukrojiť z rastu exportu asi 2,8 p. b. a z rastu ekonomiky 1,1 p. b.
Na margo trhu práce predstavitelia NBS uviedli, že firmy čelia nedostatku pracovných síl. V spojitosti s aktuálnou mierou nezamestnanosti to signalizuje nesúlad na trhu práce, čo sa môže pretaviť do rastu miezd na profesiách, ktoré sú nedostatkové.
Tretia vlna a nedostatok komponentov zrejme zastavia aj rast zamestnanosti. V ďalších rokoch však centrálna banka očakáva pomerne silný rast zamestnanosti sprevádzaný dynamickým zvyšovaním miezd. V tomto roku odhaduje banka mieru nezamestnanosti na úrovni siedmich percent, v roku 2022 na úrovni 6,5 % a v roku 2023 zhruba 5,6 %. Priemerná mesačná nominálna mzda by mala každoročne stabilne rásť okolo piatich percent medziročne.
Nad očakávania NBS však rastie inflácia, za tento rok ju odhaduje na úrovni 2,4 % (ročná harmonizovaná inflácia, pozn. TASR), v roku 2022 by mohla byť na úrovni 3,9 % a v roku 2023 by mala klesnúť späť na 2,2 %. V porovnaní s vyšším nárastom nominálnych miezd než je inflácia, NBS skonštatovala, že reálne mzdy by mali mať rastúci charakter.
Deficit verejných financií odhadla NBS na tento rok na 6,6 % hrubého domáceho produktu (HDP), v roku 2022 na 3,9 % a v roku 2023 na 3,4 %. Situáciu vo verejných financiách budú tento rok zhoršovať ešte výdavky na pandémiu. Vplyv zlepšujúcej sa výkonnosti ekonomiky sa plne prejaví až v roku 2022. Verejný dlh Slovenska ostáva na tento rok nad úrovňou 60 %.
