Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Štát by mal oprávneným osobám od budúceho roka prispievať aj na zvýšenú úhradu splátky hypotéky, ku ktorej môže dôjsť pri jej refixácii.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 6. decembra (TASR) - Hypotekárnym dlžníkom by mal so zvýšenými splátkami za rok 2023 pomôcť mimoriadny daňový bonus, ktorý si budú môcť uplatniť v daňovom priznaní alebo ročnom zúčtovaní za tento rok. Pri nových hypotékach od budúceho roka by sa mali zase zlepšiť podmienky pre uplatnenie existujúceho daňového bonusu na zaplatené úroky pre mladých. Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu schválili, že vládny návrh novelizácie viacerých zákonov v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie prerokujú v skrátenom legislatívnom konaní.
Mimoriadny daňový bonus sa má týkať všetkých hypoték, pri ktorých došlo k zvýšeniu zaplatenej splátky v roku 2023 oproti roku 2022. Jeho výška má byť 75 % rozdielu medzi splátkami, najviac však v sume 1800 eur ročne. Podmienkou jeho uplatnenia je výška ročného zdaniteľného príjmu za predchádzajúce zdaňovacie obdobie najviac vo výške 1,6-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v SR, pričom daňovník nesmie nehnuteľnosť prenajímať.
Na nové hypotekárne zmluvy, uzavreté od 1. januára 2024, by sa mali zase vzťahovať upravené podmienky existujúceho daňového bonusu na zaplatené úroky z úverov na bývanie. Cieľom je zvýšenie podpory zabezpečenia bývania pre mladých.
"Nové podmienky navrhované pre uplatnenie daňového bonusu na zaplatené úroky na bývanie obsahujú zvýšenie maximálneho príjmu z 1,3 na 1,6-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca určeného v navrhovanom ustanovení a zvýšenie maximálnej možnej hranice pre uplatnenie tohto daňového bonusu zo 400 eur na 1200 eur," priblížilo v návrhu ministerstvo financií. Daňovník si bude môcť uplatniť iba jeden z daňových bonusov zameraných na podporu bývania.
Ak správca dane pri daňovej kontrole zistí, že daňovník si uplatnil bonus na zaplatené úroky neoprávnene, napríklad že nehnuteľnosť prenajímal, daňový bonus bude musieť vrátiť a zároveň dostane pokutu. Tá sa bude počítať za každý deň od lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom si uvedený daňový bonus uplatnil, až do začatia daňovej kontroly. Výška pokuty bude trojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB, najmenej však 10 % ročne.
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2024.
O novele vodného zákona bude parlament rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Rozhodli o tom v stredajšom hlasovaní. Z vládneho návrhu vyplýva, že podanie žiadosti o zosúladenie povolenia na vypúšťanie odpadových vôd sa má predĺžiť. Vlastník malej čistiarne odpadových vôd (ČOV) do 50 obyvateľov by mal o to požiadať orgán štátnej vodnej správy do 31. decembra 2028.
Vodný zákon ustanovuje nové povinnosti pre vlastníkov malých ČOV do 50 ekvivalentných obyvateľov. Vzhľadom na náročnosť zosúladenia existujúceho stavu malých ČOV s prijatou právnou úpravou a povinnosťami pre ich vlastníkov je podľa envirorezortu potrebné lehotu predĺžiť. Ak by sa lehota nepredĺžila, malé ČOV, ktoré majú dnes právoplatné povolenia na šesť alebo desať rokov, by sa nemohli prevádzkovať. Inak by im hrozila sankcia, uviedlo ministerstvo životného prostredia.
Balík opatrení na konsolidáciu verejných financií má v budúcom roku do rozpočtu priniesť viac ako 1,5 miliardy eur. Jeho súčasťou je mimoriadne zdanenie bánk, predĺženie solidárneho príspevku z ropy, zvýšenie spotrebných daní z alkoholu a tabaku, ale aj zníženie príspevku do 2. dôchodkového piliera či zvýšenie zdravotného odvodu o 1 percentuálny bod (p. b.). Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu schválili, že vládny návrh zákona, ktorým sa menia viaceré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, prerokujú v skrátenom legislatívnom konaní.
Mimoriadny odvod pre banky a ďalšie subjekty s licenciou od Národnej banky Slovenska (NBS) má do štátneho rozpočtu budúci rok priniesť 336 miliónov eur. Odvod bude mať najprv sadzbu 30 %, ktorá bude následne klesať o 5 p. b. ročne až na úroveň 15 % v roku 2027. Nebude sa platiť z pasív očistených o vlastné imanie ako v minulosti, ale z hospodárskeho výsledku. Banky a ďalšie subjekty ho tak budú platiť, iba ak dosiahnu zisk.
Ďalším z plánovaných opatrení je predĺženie solidárneho príspevku z činnosti v odvetviach ropy a plynu, od čoho sa očakáva dodatočný príjem 179,8 milióna eur.
Od začiatku budúceho roka je plánované aj zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) na alkohol v reštauračných zariadeniach z 10 % na 20 %, čo by do štátneho rozpočtu malo priniesť 27 miliónov eur. Úpravou prejde aj sadzba spotrebnej dane z liehu, ktorá sa však nebude vzťahovať na pivo a víno, vďaka tomu má štát získať takmer 18 miliónov eur.
Od 1. februára by sa mala zvýšiť spotrebná daň na tabak, a to približne o 40 centov na krabičku. Štát má takto získať dodatočných 106 miliónov eur.
Zvýšiť sa má aj zrážková daň z dividend z doterajších 7 % na 10 %, čo by prinieslo do rozpočtu 5,4 milióna eur. Ďalším plánovaným opatrením je opätovné zdanenie kapitálových príjmov fyzických osôb z kryptomien, ktorým má štát získať 33 miliónov eur.
Vláda sa taktiež plánuje vrátiť k zavedeniu minimálnej dane z príjmu právnických osôb (DPPO), tzv. daňovej licencie. Jej výška bude odstupňovaná podľa príjmov firiem. Rozpočtu to má priniesť 102,4 milióna eur.
Odvod do 2. dôchodkového piliera sa má znížiť zo súčasných 5,5 % na 4 %. Štát takto získa takmer 365 miliónov eur. Vo vládnej koalícii sa takto našlo riešenie, ktoré umožní v roku 2024 vyplatenie 13. dôchodku aj rodičovského dôchodku v plnej výške a nebude pritom potrebné vstupovať do mechanizmu venovania 2 % dane z príjmov.
Medzi ďalšie opatrenia z konsolidačného balíka patria zvýšenie zdravotných odvodov za zamestnávateľa o 1 p. b., zníženie financovania RTVS z 0,17 % na 0,12 % hrubého domáceho produktu (HDP), nezvyšovanie miezd vo verejnej správe či zrušenie jedného dňa pracovného pokoja 1. septembra.
Zabezpečiť minimálne 15 % zdanenie príjmov podnikateľov nachádzajúcich sa na Slovensku, ktorí sú členmi nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, je zámerom vládneho návrhu zákona o dorovnávacej dani. Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu súhlasili, že ho prerokujú v skrátenom legislatívnom konaní.
Ide o transpozíciu európskej smernice, ktorou sa do práva EÚ prevzali odporúčania tzv. druhého piliera iniciatívy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) k reforme medzinárodného zdaňovania. Návrh zákona sa vzťahuje na skupiny podnikov s ročnými výnosmi aspoň 750 miliónov eur, ktoré dosiahli v najmenej dvoch zo štyroch predchádzajúcich účtovných období.
"Ak efektívne zdanenie príjmov subjektov skupiny v Slovenskej republike bude pod úrovňou minimálnej sadzby dane 15 %, minimálne zdanenie týchto subjektov sa zabezpečí výberom dorovnávacej dane," priblížil rezort financií. Z pôsobnosti zákona majú byť vylúčené subjekty, ktoré vykonávajú činnosti vo verejnom záujme a nevykonávajú podnikateľskú činnosť.
Účinnosť zákona sa navrhuje od 31. decembra 2023.
Poslanci Národnej rady (NR) SR prerokujú novelu zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v skrátenom legislatívnom konaní. Rozhodli o tom v stredajšom hlasovaní. Z novely vyplýva, že cirkevné a súkromné zariadenia poradenstva a prevencie by sa mali financovať zo štátneho rozpočtu.
Financovanie by malo byť na základe počtu detí, pri ktorých bola poskytnutá odborná činnosť. Zároveň na základe počtu jednotlivých výkonov odbornej činnosti uskutočnených zariadením poradenstva a prevencie za uplynulý školský rok. Cieľom zmeny je zabezpečiť rovnaký model financovania pre všetky poradenské zariadenia bez ohľadu na ich zriaďovateľa.
Balík opatrení na konsolidáciu verejných financií má v budúcom roku do rozpočtu priniesť viac ako 1,5 miliardy eur. Jeho súčasťou je mimoriadne zdanenie bánk, predĺženie solidárneho príspevku z ropy, zvýšenie spotrebných daní z alkoholu a tabaku, ale aj zníženie príspevku do 2. dôchodkového piliera či zvýšenie zdravotného odvodu o 1 percentuálny bod (p. b.). Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu schválili, že vládny návrh zákona, ktorým sa menia viaceré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, prerokujú v skrátenom legislatívnom konaní.
Štát by mal oprávneným osobám od budúceho roka prispievať na zvýšenú úhradu splátky hypotéky, ku ktorej môže dôjsť pri jej refixácii. Výška novej štátnej sociálnej dávky by mala byť 75 % zo zvýšenia splátky úveru na bývanie, najviac v sume 150 eur mesačne. Poslanci v stredu súhlasili, že vládny návrh zákona o pomoci pri splácaní úveru na bývanie prerokuje Národná rada (NR) SR v skrátenom legislatívnom konaní.
"V súvislosti s nárastom úrokových sadzieb pri úveroch na bývanie sa zvyšuje finančné zaťaženie najmä nízkopríjmových domácností, čím môže dôjsť k vážnemu ohrozeniu platobnej schopnosti obyvateľov splácať úvery na bývanie dôsledkom nárastu ich úrokovej sadzby," zdôvodnil svoj návrh rezort práce.
Do budúcnosti bude možnosť ustanoviť v zákone o štátnom rozpočte odlišnú výšku príspevku na príslušný rozpočtový rok. Na účely poskytovania príspevku má byť stanovená maximálna hranica príjmu oprávnenej osoby a spoludlžníka, a to vo výške najviac 1,6-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej Štatistickým úradom (ŠÚ) SR za kalendárny rok, za ktorý sa posudzuje príjem.
Nárok na príspevok majú mať občania, ktorí zmluvu o úvere na bývanie uzatvorili pred 1. januárom roku 2024. "Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny by mal príspevok vyplácať mesačne pozadu najneskôr do konca kalendárneho mesiaca po nasledujúcom kalendárnom mesiaci, v ktorom občan plnil podmienky nároku," vysvetlil rezort práce.
Vláda taktiež navrhuje upraviť zákon o bankách, aby umožnila poskytovanie informácií o úveroch medzi bankami a Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny.
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2024.
Mimoriadny daňový bonus sa má týkať všetkých hypoték, pri ktorých došlo k zvýšeniu zaplatenej splátky v roku 2023 oproti roku 2022. Jeho výška má byť 75 % rozdielu medzi splátkami, najviac však v sume 1800 eur ročne. Podmienkou jeho uplatnenia je výška ročného zdaniteľného príjmu za predchádzajúce zdaňovacie obdobie najviac vo výške 1,6-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v SR, pričom daňovník nesmie nehnuteľnosť prenajímať.
Na nové hypotekárne zmluvy, uzavreté od 1. januára 2024, by sa mali zase vzťahovať upravené podmienky existujúceho daňového bonusu na zaplatené úroky z úverov na bývanie. Cieľom je zvýšenie podpory zabezpečenia bývania pre mladých.
"Nové podmienky navrhované pre uplatnenie daňového bonusu na zaplatené úroky na bývanie obsahujú zvýšenie maximálneho príjmu z 1,3 na 1,6-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca určeného v navrhovanom ustanovení a zvýšenie maximálnej možnej hranice pre uplatnenie tohto daňového bonusu zo 400 eur na 1200 eur," priblížilo v návrhu ministerstvo financií. Daňovník si bude môcť uplatniť iba jeden z daňových bonusov zameraných na podporu bývania.
Ak správca dane pri daňovej kontrole zistí, že daňovník si uplatnil bonus na zaplatené úroky neoprávnene, napríklad že nehnuteľnosť prenajímal, daňový bonus bude musieť vrátiť a zároveň dostane pokutu. Tá sa bude počítať za každý deň od lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom si uvedený daňový bonus uplatnil, až do začatia daňovej kontroly. Výška pokuty bude trojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB, najmenej však 10 % ročne.
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2024.
NRSR: O novele vodného zákona budú poslanci rokovať v zrýchlenom režime
O novele vodného zákona bude parlament rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Rozhodli o tom v stredajšom hlasovaní. Z vládneho návrhu vyplýva, že podanie žiadosti o zosúladenie povolenia na vypúšťanie odpadových vôd sa má predĺžiť. Vlastník malej čistiarne odpadových vôd (ČOV) do 50 obyvateľov by mal o to požiadať orgán štátnej vodnej správy do 31. decembra 2028.
Vodný zákon ustanovuje nové povinnosti pre vlastníkov malých ČOV do 50 ekvivalentných obyvateľov. Vzhľadom na náročnosť zosúladenia existujúceho stavu malých ČOV s prijatou právnou úpravou a povinnosťami pre ich vlastníkov je podľa envirorezortu potrebné lehotu predĺžiť. Ak by sa lehota nepredĺžila, malé ČOV, ktoré majú dnes právoplatné povolenia na šesť alebo desať rokov, by sa nemohli prevádzkovať. Inak by im hrozila sankcia, uviedlo ministerstvo životného prostredia.
NRSR: Balík opatrení na konsolidáciu verejných financií prerokuje zrýchlene
Balík opatrení na konsolidáciu verejných financií má v budúcom roku do rozpočtu priniesť viac ako 1,5 miliardy eur. Jeho súčasťou je mimoriadne zdanenie bánk, predĺženie solidárneho príspevku z ropy, zvýšenie spotrebných daní z alkoholu a tabaku, ale aj zníženie príspevku do 2. dôchodkového piliera či zvýšenie zdravotného odvodu o 1 percentuálny bod (p. b.). Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu schválili, že vládny návrh zákona, ktorým sa menia viaceré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, prerokujú v skrátenom legislatívnom konaní.
Mimoriadny odvod pre banky a ďalšie subjekty s licenciou od Národnej banky Slovenska (NBS) má do štátneho rozpočtu budúci rok priniesť 336 miliónov eur. Odvod bude mať najprv sadzbu 30 %, ktorá bude následne klesať o 5 p. b. ročne až na úroveň 15 % v roku 2027. Nebude sa platiť z pasív očistených o vlastné imanie ako v minulosti, ale z hospodárskeho výsledku. Banky a ďalšie subjekty ho tak budú platiť, iba ak dosiahnu zisk.
Ďalším z plánovaných opatrení je predĺženie solidárneho príspevku z činnosti v odvetviach ropy a plynu, od čoho sa očakáva dodatočný príjem 179,8 milióna eur.
Od začiatku budúceho roka je plánované aj zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) na alkohol v reštauračných zariadeniach z 10 % na 20 %, čo by do štátneho rozpočtu malo priniesť 27 miliónov eur. Úpravou prejde aj sadzba spotrebnej dane z liehu, ktorá sa však nebude vzťahovať na pivo a víno, vďaka tomu má štát získať takmer 18 miliónov eur.
Od 1. februára by sa mala zvýšiť spotrebná daň na tabak, a to približne o 40 centov na krabičku. Štát má takto získať dodatočných 106 miliónov eur.
Zvýšiť sa má aj zrážková daň z dividend z doterajších 7 % na 10 %, čo by prinieslo do rozpočtu 5,4 milióna eur. Ďalším plánovaným opatrením je opätovné zdanenie kapitálových príjmov fyzických osôb z kryptomien, ktorým má štát získať 33 miliónov eur.
Vláda sa taktiež plánuje vrátiť k zavedeniu minimálnej dane z príjmu právnických osôb (DPPO), tzv. daňovej licencie. Jej výška bude odstupňovaná podľa príjmov firiem. Rozpočtu to má priniesť 102,4 milióna eur.
Odvod do 2. dôchodkového piliera sa má znížiť zo súčasných 5,5 % na 4 %. Štát takto získa takmer 365 miliónov eur. Vo vládnej koalícii sa takto našlo riešenie, ktoré umožní v roku 2024 vyplatenie 13. dôchodku aj rodičovského dôchodku v plnej výške a nebude pritom potrebné vstupovať do mechanizmu venovania 2 % dane z príjmov.
Medzi ďalšie opatrenia z konsolidačného balíka patria zvýšenie zdravotných odvodov za zamestnávateľa o 1 p. b., zníženie financovania RTVS z 0,17 % na 0,12 % hrubého domáceho produktu (HDP), nezvyšovanie miezd vo verejnej správe či zrušenie jedného dňa pracovného pokoja 1. septembra.
NRSR: Zavedenie minimálnej 15 % dane pre firmy prerokuje zrýchlene
Zabezpečiť minimálne 15 % zdanenie príjmov podnikateľov nachádzajúcich sa na Slovensku, ktorí sú členmi nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, je zámerom vládneho návrhu zákona o dorovnávacej dani. Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu súhlasili, že ho prerokujú v skrátenom legislatívnom konaní.
Ide o transpozíciu európskej smernice, ktorou sa do práva EÚ prevzali odporúčania tzv. druhého piliera iniciatívy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) k reforme medzinárodného zdaňovania. Návrh zákona sa vzťahuje na skupiny podnikov s ročnými výnosmi aspoň 750 miliónov eur, ktoré dosiahli v najmenej dvoch zo štyroch predchádzajúcich účtovných období.
"Ak efektívne zdanenie príjmov subjektov skupiny v Slovenskej republike bude pod úrovňou minimálnej sadzby dane 15 %, minimálne zdanenie týchto subjektov sa zabezpečí výberom dorovnávacej dane," priblížil rezort financií. Z pôsobnosti zákona majú byť vylúčené subjekty, ktoré vykonávajú činnosti vo verejnom záujme a nevykonávajú podnikateľskú činnosť.
Účinnosť zákona sa navrhuje od 31. decembra 2023.
NRSR: Poslanci prerokujú novelu zákona o financovaní škôl v zrýchlenom režime
Poslanci Národnej rady (NR) SR prerokujú novelu zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v skrátenom legislatívnom konaní. Rozhodli o tom v stredajšom hlasovaní. Z novely vyplýva, že cirkevné a súkromné zariadenia poradenstva a prevencie by sa mali financovať zo štátneho rozpočtu.
Financovanie by malo byť na základe počtu detí, pri ktorých bola poskytnutá odborná činnosť. Zároveň na základe počtu jednotlivých výkonov odbornej činnosti uskutočnených zariadením poradenstva a prevencie za uplynulý školský rok. Cieľom zmeny je zabezpečiť rovnaký model financovania pre všetky poradenské zariadenia bez ohľadu na ich zriaďovateľa.
NRSR: Opatrenia na konsolidáciu verejných financií prerokuje zrýchlene
Balík opatrení na konsolidáciu verejných financií má v budúcom roku do rozpočtu priniesť viac ako 1,5 miliardy eur. Jeho súčasťou je mimoriadne zdanenie bánk, predĺženie solidárneho príspevku z ropy, zvýšenie spotrebných daní z alkoholu a tabaku, ale aj zníženie príspevku do 2. dôchodkového piliera či zvýšenie zdravotného odvodu o 1 percentuálny bod (p. b.). Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu schválili, že vládny návrh zákona, ktorým sa menia viaceré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, prerokujú v skrátenom legislatívnom konaní.
NRSR: Novú sociálnu dávku na pomoc s hypotékami prerokuje zrýchlene
Štát by mal oprávneným osobám od budúceho roka prispievať na zvýšenú úhradu splátky hypotéky, ku ktorej môže dôjsť pri jej refixácii. Výška novej štátnej sociálnej dávky by mala byť 75 % zo zvýšenia splátky úveru na bývanie, najviac v sume 150 eur mesačne. Poslanci v stredu súhlasili, že vládny návrh zákona o pomoci pri splácaní úveru na bývanie prerokuje Národná rada (NR) SR v skrátenom legislatívnom konaní.
"V súvislosti s nárastom úrokových sadzieb pri úveroch na bývanie sa zvyšuje finančné zaťaženie najmä nízkopríjmových domácností, čím môže dôjsť k vážnemu ohrozeniu platobnej schopnosti obyvateľov splácať úvery na bývanie dôsledkom nárastu ich úrokovej sadzby," zdôvodnil svoj návrh rezort práce.
Do budúcnosti bude možnosť ustanoviť v zákone o štátnom rozpočte odlišnú výšku príspevku na príslušný rozpočtový rok. Na účely poskytovania príspevku má byť stanovená maximálna hranica príjmu oprávnenej osoby a spoludlžníka, a to vo výške najviac 1,6-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej Štatistickým úradom (ŠÚ) SR za kalendárny rok, za ktorý sa posudzuje príjem.
Nárok na príspevok majú mať občania, ktorí zmluvu o úvere na bývanie uzatvorili pred 1. januárom roku 2024. "Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny by mal príspevok vyplácať mesačne pozadu najneskôr do konca kalendárneho mesiaca po nasledujúcom kalendárnom mesiaci, v ktorom občan plnil podmienky nároku," vysvetlil rezort práce.
Vláda taktiež navrhuje upraviť zákon o bankách, aby umožnila poskytovanie informácií o úveroch medzi bankami a Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny.
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2024.
