Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Spomedzi členských štátov, ktorých údaje za 1. štvrťrok mal Eurostat k dispozícii, najstrmší medzikvartálny pokles HDP zaznamenali Portugalsko (-3,3 %) a Slovensko (-2 %).
Autor TASR
,aktualizované Luxemburg 8. júna (TASR) - Ekonomika eurozóny v 1. štvrťroku 2021 opäť klesla, ale miernejším tempom. Hrubý domáci produkt (HDP) euroregiónu sa v období január-marec po úprave o sezónne vplyvy znížil o 0,3 % oproti 4. štvrťroku, keď medzikvartálne klesol o 0,6 %. Ukázali to v utorok spresnené údaje európskeho štatistického úradu Eurostat.
Z najnovších údajov ďalej vyplýva, že HDP celej Európskej únie (EÚ) za tri mesiace do konca marca 2021 klesol medzikvartálne o 0,1 % po znížení o 0,4 % v období október-december 2020. Tieto výsledky sú lepšie, ako naznačil rýchly odhad, podľa ktorého sa mal HDP eurozóny v 1. štvrťroku 2021 znížiť o 0,6 % a celej EÚ o 0,4 %.
Na druhej strane ostro kontrastujú so silným oživením v 3. štvrťroku 2020, keď ekonomika eurozóny vzrástla medzikvartálne o 12,6 % a EÚ o 11,7 % po prudkom páde HDP v 2. štvrťroku 2020 o 11,5 % v eurozóne a o 11,1 % v EÚ, čo bol najhorší výsledok od začiatku týchto štatistík v roku 1995.
V medziročnom porovnaní sa sezónne upravený HDP eurozóny v 1. štvrťroku 2021 po spresnení znížil o 1,3 % (namiesto o 1,8 %) a v celej EÚ o 1,2 % (a nie o 1,7 %) po poklese v predchádzajúcich troch mesiacoch o 4,7 % v euroregióne a o 4,4 % v celej Únii.
Spomedzi členských štátov, ktorých údaje za 1. štvrťrok mal Eurostat k dispozícii, najstrmší medzikvartálny pokles HDP zaznamenali Portugalsko (-3,3 %) a Slovensko (-2 %), po ktorých nasledovali Nemecko (-1,8 %) a Lotyšsko (-1,7 %). Naopak, najväčší nárast zaznamenali Írsko (7,8 %), Chorvátsko (5,8 %), Estónsko (4,8 %) a Grécko (4,4 %).
Pokiaľ ide o jednotlivé komponenty HDP, počas 1. štvrťroka 2021 sa výdavky na konečnú spotrebu domácností v eurozóne znížili o 2,3 % a v EÚ o 1,9 % (po poklese o -2,9 % v eurozóne a -2,7 % v EÚ v predchádzajúcom štvrťroku). Tvorba hrubého fixného kapitálu sa zvýšila v eurozóne o 0,2 % a v EÚ o 0,8 % (o 2,5 % respektíve 2 % vo 4. kvartáli). Export stúpol v eurozóne o 1 % a v EÚ o 1,1 % a import sa zvýšil o 0,9 % v eurozóne a o 1,1 %.
Výdavky domácností na konečnú spotrebu mali negatívny príspevok k rastu HDP v eurozóne na úrovni -1,2 percentuálneho bodu (p. b.) a v EÚ na úrovni -1 p. b., zatiaľ čo príspevky z tvorby hrubého fixného kapitálu boli v eurozóne 0,1 p. b. a v celej Únii 0,2 p. b. Aj zmeny v stave zásob boli pozitívne. Príspevok zahraničnej bilancie bol pre eurozónu mierne pozitívny a pre EÚ neutrálny, zatiaľ čo príspevky z konečných výdavkov vlád boli v obidvoch zónach neutrálne.
Z najnovších údajov ďalej vyplýva, že HDP celej Európskej únie (EÚ) za tri mesiace do konca marca 2021 klesol medzikvartálne o 0,1 % po znížení o 0,4 % v období október-december 2020. Tieto výsledky sú lepšie, ako naznačil rýchly odhad, podľa ktorého sa mal HDP eurozóny v 1. štvrťroku 2021 znížiť o 0,6 % a celej EÚ o 0,4 %.
Na druhej strane ostro kontrastujú so silným oživením v 3. štvrťroku 2020, keď ekonomika eurozóny vzrástla medzikvartálne o 12,6 % a EÚ o 11,7 % po prudkom páde HDP v 2. štvrťroku 2020 o 11,5 % v eurozóne a o 11,1 % v EÚ, čo bol najhorší výsledok od začiatku týchto štatistík v roku 1995.
V medziročnom porovnaní sa sezónne upravený HDP eurozóny v 1. štvrťroku 2021 po spresnení znížil o 1,3 % (namiesto o 1,8 %) a v celej EÚ o 1,2 % (a nie o 1,7 %) po poklese v predchádzajúcich troch mesiacoch o 4,7 % v euroregióne a o 4,4 % v celej Únii.
Spomedzi členských štátov, ktorých údaje za 1. štvrťrok mal Eurostat k dispozícii, najstrmší medzikvartálny pokles HDP zaznamenali Portugalsko (-3,3 %) a Slovensko (-2 %), po ktorých nasledovali Nemecko (-1,8 %) a Lotyšsko (-1,7 %). Naopak, najväčší nárast zaznamenali Írsko (7,8 %), Chorvátsko (5,8 %), Estónsko (4,8 %) a Grécko (4,4 %).
Pokiaľ ide o jednotlivé komponenty HDP, počas 1. štvrťroka 2021 sa výdavky na konečnú spotrebu domácností v eurozóne znížili o 2,3 % a v EÚ o 1,9 % (po poklese o -2,9 % v eurozóne a -2,7 % v EÚ v predchádzajúcom štvrťroku). Tvorba hrubého fixného kapitálu sa zvýšila v eurozóne o 0,2 % a v EÚ o 0,8 % (o 2,5 % respektíve 2 % vo 4. kvartáli). Export stúpol v eurozóne o 1 % a v EÚ o 1,1 % a import sa zvýšil o 0,9 % v eurozóne a o 1,1 %.
Výdavky domácností na konečnú spotrebu mali negatívny príspevok k rastu HDP v eurozóne na úrovni -1,2 percentuálneho bodu (p. b.) a v EÚ na úrovni -1 p. b., zatiaľ čo príspevky z tvorby hrubého fixného kapitálu boli v eurozóne 0,1 p. b. a v celej Únii 0,2 p. b. Aj zmeny v stave zásob boli pozitívne. Príspevok zahraničnej bilancie bol pre eurozónu mierne pozitívny a pre EÚ neutrálny, zatiaľ čo príspevky z konečných výdavkov vlád boli v obidvoch zónach neutrálne.
