Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Po skončení sa tripartity o tom informoval minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina).
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 13. októbra (TASR) - Hospodárska a sociálna rada SR v stredu k dohode na budúcoročnom rozpočte nedospela. Výhrady malo najmä Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR a čiastočne aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR. Po skončení sa tripartity o tom informoval minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina).
„ZMOS naďalej trvá na zamietavom stanovisku, pretože žiada zvýšenie prostriedkov týkajúcich sa miest a obcí, Asociácia priemyselných zväzov a dopravy berie rozpočet na vedomie, Republiková únia zamestnávateľov berie rozpočet na vedomie, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení súhlasí s pripomienkami. Tie pripomienky sa týkali dofinancovania zdravotníctva,“ uviedol Krajniak, podľa ktorého je rast výdavkov na zdravotníctvo súčasťou všeobecnej pokladničnej správy. KOZ nesúhlasí s rozpočtom, pretože neobsahuje zvýšenie platov pracovníkov štátnej správy.
Krajniak je spokojný s tým, že sa podarilo zvýšiť rozpočet ministerstva práce o 140 miliónov eur. Tie by mali byť použité na vyplácanie kompenzačných dávok pre ľudí so zdravotným postihnutím, bezdomovcom a ľuďom, ktorí potrebujú krízovú pomoc, napríklad týraným ženám.
Predložený rozpočet ráta s deficitom 4,94 % hrubého domáceho produktu, no minister financií Igor Matovič (OĽANO) v stredu informoval, že je jeho schválenie podmienené schválením viacerých dôležitých zákonov, a to o dôchodkovej reforme, o výdavkových stropoch a o dlhovej brzde. V opačnom prípade by bol deficit iba vo výške 4,3 %, čo by znamenalo okresanie časti výdavkov napríklad na zdravotníctvo. Podľa Krajniaka sa v týchto otázkach dá nájsť kompromis.
Viceprezident AZZZ Rastislav Machunka sa netajil tým, že na rokovanie tripartity prišla asociácia s negatívnym stanoviskom k rozpočtu najmä pre slabé financovanie zdravotníctva. Potom ako ministerstvo financií podľa Machunku deklarovalo, že vytvorí rezervu na dofinancovanie zdravotníctva, a potvrdilo, že vykryje prípadné výpadky príjmov zdravotných poisťovní, názor prehodnotili. „Tak či tak rozpočet pre ministerstvo zdravotníctva neumožňuje žiadny rozvoj a nie je dostatočne zdravotníctvo dofinancované. Napriek tomu sme vzhľadom na stav, v akom je rozpočet z hľadiska príjmov štátneho rozpočtu a deficitu, stanovisko zmenili na stanovisko s pripomienkami,“ dodal Machunka.
Zatiaľ čo odborári by mohli ešte očakávať splnenie svojich požiadaviek po ukončení kolektívneho vyjednávania a pripomienky zamestnávateľov pravdepodobne vyrieši rezort financií, ZMOS je s návrhom rozpočtu nespokojný. „Tento rozpočet na budúci rok sa opäť spolieha na to, že za prenesený výkon štátnej správy bude samospráva sponzorovať štát,“ uviedol hovorca ZMOS-u Michal Kaliňák. Rozpočet podľa ZMOS-u nekopíruje potreby samospráv z hľadiska obslužnosti územia, ale ani dostupnosti služieb.
Podpredseda ZMOS-u Radomír Brtáň upozornil, že analýzy dlhodobo poukazujú na nedostatočné financovanie preneseného výkonu štátnej správy. „Toto vidíme ako veľký problém do budúcna, pretože prostriedky musia aj v rozpore so zákonom dofinancovávať práve samosprávy,“ povedal Brtáň. Podľa ZMOS-u sa musí štát zaoberať aj cenami energií a ako málo ambiciózne označil Brtáň v rozpočte plány na rozvoj nájomného bývania.
„ZMOS naďalej trvá na zamietavom stanovisku, pretože žiada zvýšenie prostriedkov týkajúcich sa miest a obcí, Asociácia priemyselných zväzov a dopravy berie rozpočet na vedomie, Republiková únia zamestnávateľov berie rozpočet na vedomie, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení súhlasí s pripomienkami. Tie pripomienky sa týkali dofinancovania zdravotníctva,“ uviedol Krajniak, podľa ktorého je rast výdavkov na zdravotníctvo súčasťou všeobecnej pokladničnej správy. KOZ nesúhlasí s rozpočtom, pretože neobsahuje zvýšenie platov pracovníkov štátnej správy.
Krajniak je spokojný s tým, že sa podarilo zvýšiť rozpočet ministerstva práce o 140 miliónov eur. Tie by mali byť použité na vyplácanie kompenzačných dávok pre ľudí so zdravotným postihnutím, bezdomovcom a ľuďom, ktorí potrebujú krízovú pomoc, napríklad týraným ženám.
Predložený rozpočet ráta s deficitom 4,94 % hrubého domáceho produktu, no minister financií Igor Matovič (OĽANO) v stredu informoval, že je jeho schválenie podmienené schválením viacerých dôležitých zákonov, a to o dôchodkovej reforme, o výdavkových stropoch a o dlhovej brzde. V opačnom prípade by bol deficit iba vo výške 4,3 %, čo by znamenalo okresanie časti výdavkov napríklad na zdravotníctvo. Podľa Krajniaka sa v týchto otázkach dá nájsť kompromis.
Viceprezident AZZZ Rastislav Machunka sa netajil tým, že na rokovanie tripartity prišla asociácia s negatívnym stanoviskom k rozpočtu najmä pre slabé financovanie zdravotníctva. Potom ako ministerstvo financií podľa Machunku deklarovalo, že vytvorí rezervu na dofinancovanie zdravotníctva, a potvrdilo, že vykryje prípadné výpadky príjmov zdravotných poisťovní, názor prehodnotili. „Tak či tak rozpočet pre ministerstvo zdravotníctva neumožňuje žiadny rozvoj a nie je dostatočne zdravotníctvo dofinancované. Napriek tomu sme vzhľadom na stav, v akom je rozpočet z hľadiska príjmov štátneho rozpočtu a deficitu, stanovisko zmenili na stanovisko s pripomienkami,“ dodal Machunka.
Zatiaľ čo odborári by mohli ešte očakávať splnenie svojich požiadaviek po ukončení kolektívneho vyjednávania a pripomienky zamestnávateľov pravdepodobne vyrieši rezort financií, ZMOS je s návrhom rozpočtu nespokojný. „Tento rozpočet na budúci rok sa opäť spolieha na to, že za prenesený výkon štátnej správy bude samospráva sponzorovať štát,“ uviedol hovorca ZMOS-u Michal Kaliňák. Rozpočet podľa ZMOS-u nekopíruje potreby samospráv z hľadiska obslužnosti územia, ale ani dostupnosti služieb.
Podpredseda ZMOS-u Radomír Brtáň upozornil, že analýzy dlhodobo poukazujú na nedostatočné financovanie preneseného výkonu štátnej správy. „Toto vidíme ako veľký problém do budúcna, pretože prostriedky musia aj v rozpore so zákonom dofinancovávať práve samosprávy,“ povedal Brtáň. Podľa ZMOS-u sa musí štát zaoberať aj cenami energií a ako málo ambiciózne označil Brtáň v rozpočte plány na rozvoj nájomného bývania.
