Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 23. november 2024Meniny má Klement
< sekcia Ekonomika

Remišová: Prichádzame s treťou vlnou debyrokratizácie

Veronika Remišová, archívne foto. Foto: TASR – Jaroslav Novák

Ministerka zároveň predkladá na pripomienkovanie aj druhú legislatívu, ktorá môže pomôcť odbúrať byrokratizáciu.

Bratislava 8. februára (TASR) – Rezort informatizácie prichystal ďalší zákon na zásadné znižovanie byrokracie, ktorým sa má rušiť povinnosť predkladať úradom množstvo dokumentov a potvrdení. Uviedla to vicepremiérka a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí) počas pondelkovej tlačovej konferencie.

Zákon podľa jej slov odstráni povinnosť predkladania 19 potvrdení, ktoré už úrady nebudú vyžadovať. Zákon ide do medzirezortného pripomienkového konania (MPK). Legislatíva by podnikateľom mohla ušetriť 40 miliónov eur.

"Digitalizácia by primárne mala slúžiť na to, aby uľahčovala život či už podnikom, ale aj občanom, aby šetrila čas, peniaze aj štátu, aj podnikateľom, aj fyzickým osobám," podotkla ministerka. Antibyrokratický zákon, ktorý Remišová predložila do MPK, je treťou vlnou uvádzania princípu "jedenkrát a dosť" do praxe. "To znamená, že ak už má úrad nejaký dokument od občana alebo nejaký údaj, nemôže si ho pýtať druhýkrát," vysvetlila Remišová.



Prvá a druhá vlna debyrokratizácie spolu odstránili 11 výpisov, ktoré už nemusia ľudia nosiť na úrady. V tretej vlne sa ich odstráni 19. Ide napríklad o kópie rodného listu, sobášneho listu, úmrtného listu či o potvrdenia o pobyte, o pridelení IČO alebo o tom, že hospodársky subjekt nie je v reštrukturalizácii či v konkurze. V zákone sa navrhuje aj zrušenie povinnosti predkladania potvrdenia o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania, výpisu z centrálneho registra, z tzv. registra fariem či výpisu z registra poskytovateľov sociálnych služieb. Úrady už nebudú pýtať ani výpis z centrálneho registra exekúcií či údaje potrebné na zápis do registra prijímateľov príspevku dvoch percent z daní a ani vybrané právoplatné rozhodnutia súdov. Legislatíva je podľa Remišovej nadrezortnou koordinačnou témou, dotkne sa inštitúcií, ako sú napríklad Sociálna poisťovňa, ministerstvo zdravotníctva či ministerstvo vnútra.

"Týmto návrhom vytvárame legislatívne predpoklady na riešenie digitalizácie životných situácii, a konkrétne pre jednu z najdôležitejších životných situácií, a to je narodenie dieťaťa," avizovala ministerka s tým, že by chcela dosiahnuť, aby štát nielen, že nevyžadoval potvrdenie ale aby začal aj proaktívne konať. Keď sa teda niekomu narodí dieťa, úrady by si mali sami medzi sebou vymeniť údaje a oslovia občana, ak je z jeho strany potrebné nejaké potvrdenie.

Po pripomienkovaní Remišová predloží zákon na vláde a po schválení ho navrhuje parlamentu posunúť v riadnom legislatívnom procese. Už teraz je však podľa jej slov z predbežných analýz zrejmé, že by sa touto legislatívou odstránili ročne štyri milióny fyzických výpisov a konkrétne úspory pre občanov podnikateľov by boli vo výške 40 miliónov eur ročne. Účinnosť zákona odhaduje Remišová na koniec roka 2021, prípadne v roku 2022. Zároveň dodala, že prepojenie niektorých systémov si bude vyžadovať aj nejaké investície.

Ministerka zároveň predkladá na pripomienkovanie aj druhú legislatívu, ktorá môže pomôcť odbúrať byrokratizáciu. Je ňou zákon o údajoch, ktorý má priniesť systematický prístup štátu k nakladaniu s údajmi evidovanými v informačných systémoch verejnej správy. Okrem iného rieši, v ktorých databázach môže štát údaje zhromažďovať, kto k nim môže mať prístup a za akých podmienok sa tieto údaje môžu zdieľať.