Londýn 17. decembra (TASR) - Británia sa pripravuje na vystúpenie z Európskej únie (EÚ). V médiách sa v súvislosti s týmto "rozvodom" najčastejšie skloňujú výrazy tvrdý a mäkký brexit. Tento týždeň k nim pribudol nový pojem, tzv. šedý brexit.

Ťažko povedať, či sa autori výrazu inšpirovali počasím a najčastejšou farbou oblohy nad britskými ostrovmi. Noviny tvrdia, že šedá farba odkazuje na typ dohody, ktorý navrhuje vláda. Chcela by, aby Británia po odchode zo spoločného európskeho trhu získala prístup na niektoré jeho časti, podobne ako je to v prípade dohody medzi EÚ a Kanadou. Migráciu z Európy chce Londýn obmedziť, ale zároveň chce umožniť vstup kvalifikovanej pracovnej sily z určitých odvetví na svoj pracovný trh.

Britská verejnosť je stále rozdelená na dva takmer rovnako početné tábory stúpencov aj odporcov brexitu. A podľa médií aj medzi členmi kabinetu panujú rozdielne názory, pokiaľ ide o spôsob rozchodu s EÚ. Premiérka Theresa Mayová údajne dala ministrom zelenú, aby načrtli tajné plány šedého brexitu, ktorý by bol kompromisom medzi čierno-bielymi požiadavkami stúpencov a odporcov odchodu z EÚ.

Podľa zdrojov z britského parlamentu David Davis, minister pre brexit, a Philip Hammond, minister financií, stoja na čele krídla v rámci vlády, ktoré je proti tvrdému brexitu. Na opačnej strane sú Liam Fox, minister obchodu, a Boris Johnson, minister zahraničných vecí, ktorým sa nepáči predstava, že Londýn by ďalej prispieval do rozpočtu EÚ.

Spojenci Foxa a Johnsona však naznačili, že aj keď neochotne, návrhy na šedý brexit preskúmajú. Minister zahraničných vecí napríklad pripustil, že by podporil platby v rámci študentského výmenného programu Erasmus alebo európskej výskumnej schémy Horizon, ale trvá na tom, aby po brexite Británia neposielala Bruselu veľké sumy.

Faktom je, že z brexitu začínajú mať obavy aj "obyčajní ľudia", nielen podnikatelia. Podľa najnovšieho prieskumu spoločnosti CBE tretina, teda zhruba 30 % robotníkov sa domnieva, že brexit môže poškodiť ich pracovné vyhliadky.

A ďalšia anketa ukázala, že takmer 40 % amerických firiem, ktoré majú základňu v Londýne, zvažuje sťahovanie do niektorého zo štátov EÚ. Dôvodom je práve prístup na spoločný trh.

ECB bude v roku 2017 analyzovať vplyv brexitu na bankový sektor

Európska centrálna banka (ECB) si v budúcom roku posvieti na dosah brexitu na bankový sektor. Taktiež sa zameria na vývoj ziskovosti, riadenie rizík a nesplácané úvery. Toto sú hlavné priority, ktoré si stanovila pre rok 2017. Informovala o nich Národná banka Slovenska (NBS).

Centrálna banka sa zameria aj v budúcom roku na kľúčové riziká, ktorým v súčasnosti finančné domy v Európe čelia, ako aj na potreby adaptácie finančným podmienkam. Analyzovať bude to, ako sa banky budú vyrovnávať s prípadným slabým hospodárskym rastom v krajinách eurozóny, s geopolitickými neistotami a ako budú riešiť problematiku nesplácania úverov.

"Kľúčovými prioritami ECB na rok 2017 zostávajú tri hlavné rizikové oblasti. Sú nimi riziká obchodného modelu a ziskovosti, kreditné riziko a riadenie rizík," priblížila ECB. Rovnaké priority platili v roku 2016, v nasledujúcom roku sa však pracovníci dohľadu v rámci každého rizika sústredia aj na nové oblasti.

Foto: TASR/AP

Medzi priority sa dostala aj analýza možných dôsledkov vystúpenia Veľkej Británie z Európskej únie a konkurencie zo sektora finančných technológií. "Bankový dohľad je dynamická činnosť. Svet okolo nás sa mení a spolu s ním aj hospodárska a regulačná sféra. Budeme dôkladnejšie skúmať možné dôsledky brexitu na banky a zameriame sa aj na sektor finančných technológií a externe zabezpečované bankové činnosti," uviedla v správe pre médiá predsedníčka Rady pre dohľad ECB Daniele Nouyová.

ECB sa taktiež viac sústredí na konkrétne triedy aktív a začne realizovať nový postup kombinujúci prvky kontrol na mieste aj na diaľku, napríklad pri posudzovaní úverov lodiarskemu priemyslu. Orgán dohľadu navyše odštartuje nové tematické hodnotenie, aby získal celkový prehľad o externe zabezpečovaných činnostiach bánk a posúdil spôsob riadenia súvisiacich rizík. Takéto hodnotenia môžu trvať viac než rok.

Centrálna banka plánuje dokončiť aj viacero tematických hodnotení vrátane hodnotenia potenciálneho vplyvu Medzinárodného štandardu finančného výkazníctva (IFRS 9) na banky a dodržiavania zásad Bazilejského výboru týkajúcich sa údajov o rizikách a vykazovania rizík. IFRS 9 je nový účtovný štandard finančných nástrojov, ktorý nadobudne účinnosť v roku 2018.

Okrem toho ECB stále vyhodnocuje aj to, ako banky dodržiavajú stanovené minimálne kapitálové požiadavky. "Hodnotenie sa vzťahuje na kreditné a trhové riziko a kreditné riziko zmluvnej strany, pričom príslušné kontroly na mieste sa začnú v prvej polovici roku 2017," informovala centrálna banka.