Londýn 27. mája (TASR) - Akákoľvek globálna dohoda o minimálnej sadzbe dane z príjmu právnických osôb musí zabezpečiť, aby veľké technologické spoločnosti zaplatili svoj spravodlivý podiel na dani. Vyhlásila to vo štvrtok britská vláda, deň pred online rokovaním ministrov financií a centrálnych bankárov skupiny G7, siedmich najvyspelejších ekonomík sveta.

USA minulý týždeň navrhli, aby sa zisky nadnárodných spoločností zdaňovali minimálnou sadzbou vo výške 15 %, čo je menej ako pôvodný návrh vo výške 21 %. Británia, ktorá tento rok predsedá stretnutiam G7 (USA, Kanada, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Británia a Japonsko), je však opatrnejšia. Minister financií Rishi Sunak by chcel, aby veľké technologické giganty zo zámoria platili v Británii vyššiu daň.

„Naším nemenným stanoviskom je, že záleží na tom, kde sa platí daň, a akákoľvek dohoda musí zabezpečiť, aby digitálne spoločnosti platili v Británii daň, ktorá bude odrážať ich ekonomické aktivity,“ uviedol vo štvrtok zdroj z britského ministerstva financií.

„Vítame obnovený záväzok USA zaoberať sa touto otázkou a súhlasíme s tým, že minimálna daň môže pomôcť zabezpečiť, aby spoločnosti platili dane,“ dodal zdroj.

Francúzsky minister financií Bruno Le Maire vo štvrtok vyzval štáty G7, aby sa dohodli na minimálnej sadzbe dane na budúci týždeň, keď bude Sunak v Londýne v dňoch od 4. do 5. júna organizovať osobné stretnutie ministrov financií.

„Na londýnskej schôdzi skupiny G7 musia najsilnejšie ekonomiky sveta povedať - dohodli sme sa na novej medzinárodnej dani vrátane digitálnej dane a minimálnej dane. Vyvinú tak silný tlak na skupinu G20 (20 najväčších svetových ekonomík), aby na stretnutí v Benátkach v polovici júla dosiahli dohodu,“ povedal Le Maire pre francúzsky rozhlas.

O tejto dani sa však na piatkovom (28. 5.) online stretnutí ministrov financií a centrálnych bankárov skupiny G7 nebude podrobnejšie diskutovať. Podľa návrhu programu sa namiesto toho účastníci sústredia na globálnu ekonomiku, znižovanie emisií skleníkových plynov a technológiu digitálnych platieb, ako sú digitálne meny centrálnych bánk.

Návrh USA na 15-percentnú minimálnu daň vyvolal turbulencie. Zatiaľ čo Francúzsko a Nemecko sú za „historickú“ dohodu a vyslali signál, že ju podporia, niektoré skeptické európske štáty plány na globálnu daň pre nadnárodné firmy odmietajú.

V utorok (25. 5.) írsky minister financií Paschal Donohoe uviedol, že jeho krajina má „skutočne značné obavy“ z globálnej sadzby, z ktorej budú podľa neho "ťažiť len určité ekonomiky“.

Írsko má totiž nízku korporátnu daň, na úrovni 12,5 %, vďaka čomu pritiahlo veľké množstvo technologických a farmaceutických firiem, ktoré si v ňom zriadili svoje európske centrály.

Minulý mesiac írske ministerstvo financií zverejnilo odhad, podľa ktorého by od roku 2025 mohlo prísť o ročné príjmy vo výške 2 miliárd eur, ak bude prijatá globálna minimálna sadzba dane.

Podobné obavy ako Írsko má aj Maďarsko s 9-percentnou daňou pre korporácie, zatiaľ čo Francúzsko a Nemecko majú podľa výpočtov Organizácie krajín pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sadzby takmer 30 %.

Luxembursko, ktoré je tiež domovom veľkého počtu nadnárodných spoločností, sa vyjadrilo v prospech „minimálneho zdanenia“ s cieľom vytvoriť „podmienky pre spravodlivú hospodársku súťaž“ medzi krajinami. Konkrétne však nekomentuje navrhovanú 15-percentnú sadzbu.

Ministri financií G7 považujú minimálnu daň za nevyhnutnú na zastavenie konkurencie medzi krajinami o to, kto môže ponúknuť nadnárodným spoločnostiam najnižšiu sadzbu. Argumentujú, že „preteky o dno“ znižujú príjmy, ktoré by mohli ísť na ďalšie vládne priority.