Londýn 1. februára (TASR) - Stúpenci brexitu očakávajú, že Spojené kráľovstvo už druhý deň po odchode z Európskej únie (EÚ) znova získa "charakter imperiálnych čias" a prijme novú víziu zahraničného obchodu. No ukazuje sa, že realita bude oveľa "chaotickejšia".

Po rozvode s EÚ v piatok (31.1.) o polnoci miestneho času získala Británia vytúženú samostatnosť. Prvýkrát od vstupu do bloku v roku 1973 bude môcť sama rokovať o obchodných zmluvách a bude mať nezávislé kreslo vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO).

Až do konca prechodného obdobia, 31. decembra 2020, zostane Británia v colnej únii a na jednotnom trhu EÚ, kam smeruje takmer polovica ostrovného exportu, od áut, cez mäso až po farmaceutické výrobky, čo predstavuje milióny pracovných miest.

Minister financií Sajid Javid v januári v Davose skonštatoval, že Briti "vášnivo veria" vo voľný obchod, o ktorom nemohli dlho rozhodovať. Vyhlásil tiež, že novú dohodu so samotnou EÚ je možné dosiahnuť ešte pred koncom prechodného obdobia, ale zároveň varoval nervóznych britských podnikateľov, aby sa pripravili na to, že regulačné podmienky na oboch stranách Lamanšského prielivu budú odlišné.

Britský premiér Boris Johnson trvá na tom, že jeho vláda nepredĺži prechodné obdobie a do konca roka sa zbaví "okov" európskych predpisov, pričom bude ťažiť zo svojich "svetových finančných služieb, technológií a kreatívneho priemyslu".

Írsky premiér Leo Varadkar ho ale minulý týždeň varoval, že bude musieť na rokovaniach s EÚ prijať mnohé kompromisy. Napríklad "vymeniť ryby za financie“, teda umožniť európskym lodiam vstup do vôd Spojeného kráľovstva výmenou za neobmedzený prístup kľúčového britského finančného sektora na trh EÚ, čo Johnson odmieta. Porušil by tak jeden zo sľubov v kampani pred referendum v roku 2016.

Ani vyhliadky na rokovania so zvyškom sveta nevyzerajú oveľa lepšie. „Pokúšať sa dosiahnuť viaceré obchodné zmluvy súčasne je ako hrať trojrozmerné šachy,“ vyhlásila Jill Rutterová, výskumná pracovníčka think tanku Changing Europe v Londýne. Rokovania o obchode bývajú zložité a plné kompromisov. No zdá sa, že britskí ministri sa zdráhajú to uznať, uviedla.

Bývalý minister obchodu Liam Fox v roku 2017 povedal, že Británia by mohla ľahko skopírovať všetkých 40 obchodných zmlúv EÚ už v prvú sekundu po polnoci v deň brexitu, ku ktorému malo pôvodne dôjsť 31. marca 2019. Po troch odkladoch a tesne pred vystúpením z EÚ 31. januára 2020 vláda pripustila, že má pripravenú sotva polovicu z tohto počtu zmlúv, ktoré tak pokryjú len jednocifernú časť celkového britského obchodu.

Británia vyhlásila, že sa bude usilovať o vytvorenie úplne nových obchodných dohôd s veľkými partnermi, ako sú USA, Čína a Japonsko. Ak je história nejakým ukazovateľom, naznačuje, že by jej to mohlo trvať roky, hoci americká administratíva hovorí o vyhliadkach na dohodu ešte v roku 2020.

Foxova nástupkyňa Liz Trussová predminulý týždeň v parlamente povedala, že jej cieľom je do troch rokov uzavrieť dohody s krajinami, ktoré predstavujú 80 % britského obchodu. "Je to jednoznačne nereálne, pretože by si to vyžadovalo podpísanie dohôd s viac ako 12 krajinami v časovom rámci, v ktorom sa len zriedka podarilo dosiahnuť dohodu s jedinou krajinou,“ uvádza sa v správe odborníkov na obchodnú politiku z University of Sussex. Navyše, Británia nemá dostatok odborníkov, ktorí by rokovali o obchode, keďže od roku 1973 za ňu uzatvárala zmluvy Únia.

Japonsko, ktoré si v 80. rokoch minulého storočia vybralo Britániu za svoje automobilové centrum v EÚ, sa údajne chce rýchlo dohodnúť, aby udržalo určitú stabilitu svojich firiem.

Minister financií USA Steven Mnuchin zase v januári na Svetovom ekonomickom fóre v Davose povedal Javidovi, že Washington bude „sklamaný“, ak nebude "prvý v rade". Obe strany sa pritom rozchádzajú v názoroch na čínsku telekomunikačnú firmu Huawei a digitálnu daň pre technologické spoločnosti.

Spojené štáty sa podieľajú len necelými 12 % na britskom zahraničnom obchode, čo je oveľa menej ako zhruba 50 % v prípade EÚ. Na treťom mieste je Čína s 5 %, po ktorej nasleduje Japonsko s menej ako 2 %.

Iné štáty, napríklad bývalé britské kolónie Austrália, Kanada a India, dali jasne najavo, že budú viesť tvrdé rokovania o obchode.

Podčiarknuté a zrátané, vláda v Londýne bude musieť počas rokovaní o obchode prijať nepríjemné a "ťažko stráviteľné" rozhodnutia, pričom bude zároveň čeliť tlaku rozdielnych regulačných požiadaviek EÚ, USA a najnovšie aj Číny.

Rétorika a realita sú dve často veľmi rozdielne veci, skonštatovala na záver Rutterová.