Britské finančné spoločnosti zaplatili za minulý fiškálny rok, ktorý sa skončil 31. marca 2016, dane vo výške 71,4 miliardy libier (84,79 miliardy eur). To je o 7,4 % viac ako rok predtým.
Autor TASR
Londýn 6. decembra (TASR) - Britské finančné spoločnosti zaplatili za minulý fiškálny rok, ktorý sa skončil 31. marca 2016, dane vo výške 71,4 miliardy libier (84,79 miliardy eur). To je o 7,4 % viac ako rok predtým. Vyplýva to zo správy, ktorú dnes zverejnila korporácia firiem z londýnskej finančnej štvrte - City of London Corporation.
Najviac peňazí odviedli do štátnej pokladnice banky a poisťovne. Spoločne sa podieľali 11,5 % percentami na celkovom výbere daní v predchádzajúcom finančnom roku 2015/16.
Tieto čísla len podčiarkli význam finančného sektora pre britskú ekonomiku, na čo opakovane poukázali aj zástupcovia firiem zo City. A tento argument použili aj pri lobovaní a vyzvali vládu, aby im po brexite zabezpečila prístup na jednotný európsky trh, tzv. pasové práva.
Len banky zo City zaplatili v sledovanom období na daniach 34,2 miliardy GBP. V tomto čísle je započítaný aj príjem z výberu tzv. bankovej dane vo výške 3,4 miliardy GBP. Túto špeciálnu daň zaviedla vláda v roku 2010 v reakcii na hnev verejnosti, ktorú pobúril fakt, že kabinet musel zachraňovať banky pred krachom z peňazí daňových poplatníkov. Odvtedy bola táto daň osemkrát zvýšená.
Britský minister financií Philip Hammond a minister pre brexit David Davis začiatkom týždňa ubezpečovali riaditeľov významných bánk ako sú HSBC či Goldman Sachs, že sa budú snažiť dosiahnuť pre banky čo najlepšiu možnú dohodu v rámci rokovaní o brexite. Podľa novín Daily Telegraph však zároveň uviedli, že finančný sektor nemôže očakávať špeciálny prístup.
Guvernér centrálnej banky (Bank of England) Mark Carney zase pre televíznu stanicu Channel 4 News povedal, že vláda by sa mala pokúsiť dohodnúť sa s Európskou úniou (EÚ) na tzv. prechodnom období, aby pomohla firmám preklenúť čas od vystúpenia Británie z EÚ po uzavretie nových obchodných zmlúv so štátmi na kontinente.
Najviac peňazí odviedli do štátnej pokladnice banky a poisťovne. Spoločne sa podieľali 11,5 % percentami na celkovom výbere daní v predchádzajúcom finančnom roku 2015/16.
Tieto čísla len podčiarkli význam finančného sektora pre britskú ekonomiku, na čo opakovane poukázali aj zástupcovia firiem zo City. A tento argument použili aj pri lobovaní a vyzvali vládu, aby im po brexite zabezpečila prístup na jednotný európsky trh, tzv. pasové práva.
Len banky zo City zaplatili v sledovanom období na daniach 34,2 miliardy GBP. V tomto čísle je započítaný aj príjem z výberu tzv. bankovej dane vo výške 3,4 miliardy GBP. Túto špeciálnu daň zaviedla vláda v roku 2010 v reakcii na hnev verejnosti, ktorú pobúril fakt, že kabinet musel zachraňovať banky pred krachom z peňazí daňových poplatníkov. Odvtedy bola táto daň osemkrát zvýšená.
Britský minister financií Philip Hammond a minister pre brexit David Davis začiatkom týždňa ubezpečovali riaditeľov významných bánk ako sú HSBC či Goldman Sachs, že sa budú snažiť dosiahnuť pre banky čo najlepšiu možnú dohodu v rámci rokovaní o brexite. Podľa novín Daily Telegraph však zároveň uviedli, že finančný sektor nemôže očakávať špeciálny prístup.
Guvernér centrálnej banky (Bank of England) Mark Carney zase pre televíznu stanicu Channel 4 News povedal, že vláda by sa mala pokúsiť dohodnúť sa s Európskou úniou (EÚ) na tzv. prechodnom období, aby pomohla firmám preklenúť čas od vystúpenia Británie z EÚ po uzavretie nových obchodných zmlúv so štátmi na kontinente.