Prieskum Deloitte prvýkrát za dva roky od referenda o odchode z EÚ ukázal, že hlavným rizikovým faktorom z pohľadu finančných riaditeľov nebol v marci brexit, ale slabý domáci dopyt.
Autor TASR
Londýn 9. apríla (TASR) - Marcová dohoda medzi Britániou a Európskou úniou (EÚ) o prechodnom období po brexite pomohla zvýšiť dôveru finančných šéfov niektorých popredných spoločností v krajine. Vyplýva to z prieskumu účtovníckej firmy Deloitte.
Britská premiérka Theresa Mayová a európski predstavitelia sa 19. marca dohodli na zachovaní existujúcich obchodných vzťahov počas prechodného obdobia, ktoré potrvá 21 mesiacov po vystúpení Británie z bloku v marci 2019.
Na prieskume Deloitte sa zúčastnilo 106 finančných riaditeľov veľkých britských firiem a veľkých dcérskych spoločností zahraničných firiem. Anketa sa uskutočnila v dňoch 7. marca až 21. marca. Asi štyri pätiny z oslovených odpovedali predtým, ako obe strany dosiahli dohodu o prechode.
Prieskum ukázal, že 27 % finančných riaditeľov, ktorí odpovedali po uzavretí dohody, boli optimistickejší ako tí, ktorých anketári oslovili pred jej dosiahnutím, keď vyjadrilo optimizmus len 18 % respondentov.
Táto dohoda totiž odvrátila hrozbu narušenia obchodnej výmeny medzi oboma stranami do konca roku 2020.
Rizikový apetít po dohode tiež zosilnel, pričom 23 % respondentov po jej uzavretí uviedlo, že je vhodný čas podstúpiť riziko, zatiaľ čo pred dohodou to bolo 12 %.
Prieskum tiež ukázal, že "korporátna neistota" klesla na dvojročné minimum, hoci takmer každý tretí finančný riaditeľ zároveň uviedol, že jeho spoločnosť stále čelí vysokej alebo veľmi vysokej úrovni neistoty.
Rast britského hospodárstva sa spomalil od rozhodnutia o odchode z EÚ v júni 2016, čiastočne kvôli slabšiemu rastu firemných investícií.
"Brexit zostáva hlavným problémom pre finančných riaditeľov v Spojenom kráľovstve," povedal David Sproul, výkonný riaditeľ spoločnosti Deloitte North West Europe. Pripustil, že obavy firiem z utlmenia investícií sa zmiernili, ale stále pretrvávajú.
Prieskum Deloitte prvýkrát za dva roky od referenda o odchode z EÚ ukázal, že hlavným rizikovým faktorom z pohľadu finančných riaditeľov nebol v marci brexit, ale slabý domáci dopyt.
Ale aj ten je dôsledkom brexitu, keďže oslabenie libry po referende naštartovalo infláciu, a tá znižuje disponibilné príjmy, a tým aj výdavky britských domácností.
Sproul dodal, že dôvera podnikov bude závisieť od pokroku na rokovaniach o nových obchodných väzbách Británie a EÚ po roku 2020.
Britská premiérka Theresa Mayová a európski predstavitelia sa 19. marca dohodli na zachovaní existujúcich obchodných vzťahov počas prechodného obdobia, ktoré potrvá 21 mesiacov po vystúpení Británie z bloku v marci 2019.
Na prieskume Deloitte sa zúčastnilo 106 finančných riaditeľov veľkých britských firiem a veľkých dcérskych spoločností zahraničných firiem. Anketa sa uskutočnila v dňoch 7. marca až 21. marca. Asi štyri pätiny z oslovených odpovedali predtým, ako obe strany dosiahli dohodu o prechode.
Prieskum ukázal, že 27 % finančných riaditeľov, ktorí odpovedali po uzavretí dohody, boli optimistickejší ako tí, ktorých anketári oslovili pred jej dosiahnutím, keď vyjadrilo optimizmus len 18 % respondentov.
Táto dohoda totiž odvrátila hrozbu narušenia obchodnej výmeny medzi oboma stranami do konca roku 2020.
Rizikový apetít po dohode tiež zosilnel, pričom 23 % respondentov po jej uzavretí uviedlo, že je vhodný čas podstúpiť riziko, zatiaľ čo pred dohodou to bolo 12 %.
Prieskum tiež ukázal, že "korporátna neistota" klesla na dvojročné minimum, hoci takmer každý tretí finančný riaditeľ zároveň uviedol, že jeho spoločnosť stále čelí vysokej alebo veľmi vysokej úrovni neistoty.
Rast britského hospodárstva sa spomalil od rozhodnutia o odchode z EÚ v júni 2016, čiastočne kvôli slabšiemu rastu firemných investícií.
"Brexit zostáva hlavným problémom pre finančných riaditeľov v Spojenom kráľovstve," povedal David Sproul, výkonný riaditeľ spoločnosti Deloitte North West Europe. Pripustil, že obavy firiem z utlmenia investícií sa zmiernili, ale stále pretrvávajú.
Prieskum Deloitte prvýkrát za dva roky od referenda o odchode z EÚ ukázal, že hlavným rizikovým faktorom z pohľadu finančných riaditeľov nebol v marci brexit, ale slabý domáci dopyt.
Ale aj ten je dôsledkom brexitu, keďže oslabenie libry po referende naštartovalo infláciu, a tá znižuje disponibilné príjmy, a tým aj výdavky britských domácností.
Sproul dodal, že dôvera podnikov bude závisieť od pokroku na rokovaniach o nových obchodných väzbách Británie a EÚ po roku 2020.