Frankfurt nad Mohanom 30. júla (TASR) - Prvý šok z výsledkov britského referenda už odznel, no tamojšiemu ropnému sektoru sa problémy neskončili. Ropné koncerny zvažujú možné scenáre ďalšieho vývoja a s nimi aj milióny motoristov, vlastníkov vykurovaných domov a investorov. Čo nastane, ak Británia bude musieť opustiť európsky vnútorný trh?

Analytici podľa agentúry DPA považujú za nepravdepodobné, že by odchod Británie mal výrazný dosah na svetové ceny ropy. Po referende síce ceny spadli o vyše 5 %, no rýchlo sa zotavili. Ani oslabenie libry nebude mať na ropu vplyv, keďže tá sa obchoduje v amerických dolároch.

Problémy však môžu nastať v samotnej Británii, ktorá musí investovať do ťažobných zariadení. Odborníci škótskej konzultačnej spoločnosti Wood Mackenzie odhadujú, že tretina z nich je viac než 30 rokov stará, čo výrazne presahuje ich plánovanú životnosť. Modernizácia sa však vzhľadom na nízke ceny ropy nevypláca a zhruba 30 % britských vrtov je stratových.

K tomu sa pridalo aj rozhodnutie verejnosti o odchode z EÚ. "V dôsledku brexitu máme vo Veľkej Británii veľkú politickú neistotu, čo ešte viac zvyšuje komplexnosť investičných rozhodnutí," povedala pre DPA analytička Fiona Legateová. Dôležitá je aj otázka, či v monarchii zostane Škótsko so svojím ropným priemyslom, alebo sa vo vlastnom referende rozhodne o zotrvaní v EÚ. "Musíme si uvedomiť, kto má vlastne prístup k rope," hovorí Rainer Wiek z nemeckého odborného časopisu Energie Informationsdienst.

Britské ropné koncerny teraz musia počkať a zistiť, aké dlhodobé dôsledky môže mať brexit na ceny ropy a výmenné kurzy. Analytici nevylučujú ani vznik obchodných bariér a investičných prekážok. Už len oslabenie libry môže výrazne zvýšiť náklady na novú infraštruktúru, keďže mnohé zariadenia sa budú musieť dovážať.

No už v súčasnosti platí, že ak ropné koncerny v Británii berú do ruky peniaze, tak skôr na rušenie vrtov, než na ich budovanie. Demontáž zväčša brzdia iba úradné povolenia, na ktoré musia spoločnosti čakať. Príkladom je aj gigant Royal Dutch Shell, ktorý sa postupne sťahuje z náleziska medzi Shetlandskými ostrovmi a Nórskom, kde sa ropa Brent ťaží od 70. rokov minulého storočia.

Koncern v 2. kvartáli zarobil 1,175 miliardy USD (1,06 miliardy eur), čiže o 70 % menej než v rovnakom období minulého roka. Koncom mája oznámil zrušenie 2200 pracovných miest, čím nízkym cenám ropy padlo za obeť minimálne 12.500 miest. V lepšej situácii nie je ani konkurenčný BP, ktorého zisk v 2. kvartáli medziročne klesol o 45 % na 720 miliónov USD.

Britský koncern Oil & Gas UK odhaduje celkové náklady na rušenie vrtov v nadchádzajúcich 10 rokoch na 16,9 miliardy libier (20,07 miliardy eur), čo je o 14 % viac, než sa odhadovalo v roku 2014. Z pohľadu britských úradov už dávno nejde o spomalenie úbytku ťažobných zariadení, ale skôr o ich riadený pokles. Ropný a plynárenský sektor v Británii v podstate nemá skúsenosti s odstavovaním vrtov vo veľkom rozsahu, preto by sa mal poučiť zo skúseností vo svete.

Napriek tomu hlavným problémom britských ropných koncernov nie je samotný brexit, ako skôr nízka cena ropy, i keď sa od polovice roka 2014 mierne zotavila. Kým dovtedy stál barel ropy Brent vyše 100 USD, na začiatku tohto roka ropa spadla pod 30 USD. Hoci sa Brent v posledných mesiacoch zotavuje, stále sa pohybuje pod 50-dolárovou hranicou. Nízke ceny komplikujú život najmä britským koncernom, keďže ťažba v Severnom mori patrí k najnákladnejším na svete.