Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hammond trvá na tom, že sa nevzdal plánov na úplne vymazanie rozpočtového schodku a jeho zmenu na prebytok, iba tieto plány odložil.
Autor TASR
Londýn 8. novembra (TASR) - Nižšie príjmy z výberu daní po hlasovaní o brexite komplikujú situáciu britskému ministrovi financií Philipovi Hammondovi, ktorý tak čelí diere v rozpočte vo výške 25 miliárd libier (28,08 miliardy eur). Upozornil na to renomovaný Inštitút pre fiškálne štúdie (Institute for Fiscal Studies, IFS). Informovala o tom agentúra Bloomberg.
Výsledkom slabnúcich príjmov z daní bude diera vo výške 31 miliárd libier, ktorú čiastočne pomôže zmenšiť redukcia výdavkov o 6 miliárd GBP, ak Londýn zníži svoje príspevky do rozpočtu Európskej únie (EÚ), uviedol dnes IFS vo svojej správe.
To znamená, že Británia smeruje v rokoch 2019 - 2020 k rozpočtovému deficitu vo výške 14,9 miliardy GBP namiesto prebytku 10,4 miliardy GBP, ktorý ešte v marci tohto roka, teda pred júnovým referendom, plánoval bývalý minister George Osborne.
IFS zverejnil túto analýzu len pár týždňov pred 23. novembrom, keď má Hammond predstaviť v Dolnej snemovni svoj návrh rozpočtu na budúci fiškálny rok.
A hoci britská ekonomika po júnovom referende ukázala nečakanú odolnosť a ďalej rástla, na budúci rok sa už nevyhne prudkému spomaleniu a minister Hammond varoval, že má len obmedzené možnosti, ako ju podporiť.
Pre nového ministra tak rozhodne nebude príprava jeho prvého rozpočtu ľahká, uviedol Thomas Pope, analytik IFS. Musí totiž myslieť na to, že akékoľvek rozhodnutie o zvýšení výdavkov alebo znížení daní bude mať len krátke trvanie a po ňom budú nevyhnutne nasledovať tvrdé úsporné opatrenia.
IFS už pred júnovým referendom upozorňoval na negatívny vplyv brexitu na verejné financie. Jeho najnovšia správa tak môže zvýšiť tlak na premiérku Theresu Mayovú, ktorá sa pripravuje na vyjednávania o brexite, aby zabezpečila Británii prístup na spoločný európsky trh.
Hammond trvá na tom, že sa nevzdal plánov na úplne vymazanie rozpočtového schodku a jeho zmenu na prebytok, iba tieto plány odložil. Ale ak by sa mu aj podarilo dosiahnuť v rokoch 2020 - 2021 rozpočtový prebytok a udržať ho, štátny dlh Británie sa nevráti na predkrízovú úroveň 40 % hrubého domáceho produktu minimálne do polovice 40. rokov 21. storočia, konštatuje IFS.
Inštitút v správe dodáva, že aj starnúca populácia, zníženie počtu migrantov a zvýšenie úrokových sadzieb môžu vláde sťažiť konsolidáciu verejných financií.
Výsledkom slabnúcich príjmov z daní bude diera vo výške 31 miliárd libier, ktorú čiastočne pomôže zmenšiť redukcia výdavkov o 6 miliárd GBP, ak Londýn zníži svoje príspevky do rozpočtu Európskej únie (EÚ), uviedol dnes IFS vo svojej správe.
To znamená, že Británia smeruje v rokoch 2019 - 2020 k rozpočtovému deficitu vo výške 14,9 miliardy GBP namiesto prebytku 10,4 miliardy GBP, ktorý ešte v marci tohto roka, teda pred júnovým referendom, plánoval bývalý minister George Osborne.
IFS zverejnil túto analýzu len pár týždňov pred 23. novembrom, keď má Hammond predstaviť v Dolnej snemovni svoj návrh rozpočtu na budúci fiškálny rok.
A hoci britská ekonomika po júnovom referende ukázala nečakanú odolnosť a ďalej rástla, na budúci rok sa už nevyhne prudkému spomaleniu a minister Hammond varoval, že má len obmedzené možnosti, ako ju podporiť.
Pre nového ministra tak rozhodne nebude príprava jeho prvého rozpočtu ľahká, uviedol Thomas Pope, analytik IFS. Musí totiž myslieť na to, že akékoľvek rozhodnutie o zvýšení výdavkov alebo znížení daní bude mať len krátke trvanie a po ňom budú nevyhnutne nasledovať tvrdé úsporné opatrenia.
IFS už pred júnovým referendom upozorňoval na negatívny vplyv brexitu na verejné financie. Jeho najnovšia správa tak môže zvýšiť tlak na premiérku Theresu Mayovú, ktorá sa pripravuje na vyjednávania o brexite, aby zabezpečila Británii prístup na spoločný európsky trh.
Hammond trvá na tom, že sa nevzdal plánov na úplne vymazanie rozpočtového schodku a jeho zmenu na prebytok, iba tieto plány odložil. Ale ak by sa mu aj podarilo dosiahnuť v rokoch 2020 - 2021 rozpočtový prebytok a udržať ho, štátny dlh Británie sa nevráti na predkrízovú úroveň 40 % hrubého domáceho produktu minimálne do polovice 40. rokov 21. storočia, konštatuje IFS.
Inštitút v správe dodáva, že aj starnúca populácia, zníženie počtu migrantov a zvýšenie úrokových sadzieb môžu vláde sťažiť konsolidáciu verejných financií.
