Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rastúce napätie medzi Ruskom a západnými štátmi pre situáciu na Ukrajine zvyšuje obavy z možného zastavenia dodávok ruského plynu do Európy.
Autor TASR
Brusel 27. januára (TASR) - Európska únia by bola schopná na krátke obdobie zvládnuť prípadné zastavenie dodávok ruského plynu, znamenalo by to však pre ňu "vážne ekonomické dôsledky". Zároveň by musela prijať mimoriadne opatrenia na obmedzenie spotreby. Uviedol to v najnovšej analýze ekonomický inštitút Bruegel.
Rastúce napätie medzi Ruskom a západnými štátmi pre situáciu na Ukrajine zvyšuje obavy z možného zastavenia dodávok ruského plynu do Európy. Európska komisia a USA už preto začali hľadať alternatívne dodávky. Ak by Rusko v prípade sankcií odstrihlo Európsku úniu od svojho plynu, ktorý sa na jej celkovej spotrebe podieľa takmer 40 %, EÚ bude prinútená výrazne zvýšiť dovoz LNG a zaviesť núdzové opatrenia na zníženie dopytu. To napríklad znamená odstavovanie výroby. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na analýzu inštitútu.
Ako uviedol Simone Tagliapietra z Bruegelu, ak by sa situácia vyvíjala takto, Európa by to tvrdo pocítila. "Takýto vojnový scenár by si vyžiadal ťažké a nákladné rozhodnutia".
Už rast cien plynu v minulých mesiacoch po obmedzení dodávok suroviny z Ruska prudko zvýšil náklady európskych domácností na energie a niektoré podniky závislé od dodávok plynu prinútil zredukovať výrobu. Zastavením dodávok by najviac utrpeli štáty strednej a východnej Európy, ktoré nie sú v takej miere napojené na západnú infraštruktúru.
Podľa inštitútu by voľná kapacita sietí mohla umožniť zvýšenie dodávok plynu z Nórska či severnej Afriky, spomínané krajiny však možno nebudú schopné svoje dodávky navýšiť. Európska únia tak bude musieť obmedziť spotrebu.
V prípade veľmi chladnej zimy a žiadnych dodávok z Ruska od februára by sa zásobníky plynu v EÚ vyprázdnili do konca marca, dodal Bruegel. Ak by EÚ prišla o ruské dodávky aj počas nasledujúcej zimy a v ďalšom období, situáciu by zvládala už iba s ťažkosťami.
Európa by bola prinútená ešte viac obmedziť spotrebu plynu, pričom kompenzovať by to musela napríklad zvýšením produkcie energií z uhlia. To by znamenalo zvýšenie emisií skleníkových plynov. Alebo by Nemecko muselo odložiť svoje plány ukončenia využívania jadrových elektrární, čo by bolo politicky veľmi citlivé rozhodnutie.
Výrazný rast dopytu po LNG by zároveň viedol k rastu cien, čo by zasiahlo ekonomiku Európskej únie. Zvýšený dopyt po LNG zároveň neznamená, že Európa ho aj bude môcť doviezť. Na jednej strane je tu obmedzená celosvetová kapacita na skvapalňovanie plynu a navyše, dodávatelia už majú podpísané dlhodobé kontrakty na dodávky LNG, najmä s kupcami z Ázie.
To nepriamo naznačil aj Katar, na ktorý sa obrátili USA s cieľom zistiť, či by jeden z najväčších producentov LNG na svete nemohol pomôcť s dodávkami v prípade výpadkov z Ruska. Podľa nemenovaných zdrojov, na ktoré sa odvolala agentúra Reuters, Katar by mohol presmerovať časť dodávok LNG do Európy. Američania by však najskôr mali presvedčiť súčasných odberateľov plynu z Kataru, aby tí s presmerovaním dodávok súhlasili.
Rastúce napätie medzi Ruskom a západnými štátmi pre situáciu na Ukrajine zvyšuje obavy z možného zastavenia dodávok ruského plynu do Európy. Európska komisia a USA už preto začali hľadať alternatívne dodávky. Ak by Rusko v prípade sankcií odstrihlo Európsku úniu od svojho plynu, ktorý sa na jej celkovej spotrebe podieľa takmer 40 %, EÚ bude prinútená výrazne zvýšiť dovoz LNG a zaviesť núdzové opatrenia na zníženie dopytu. To napríklad znamená odstavovanie výroby. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na analýzu inštitútu.
Ako uviedol Simone Tagliapietra z Bruegelu, ak by sa situácia vyvíjala takto, Európa by to tvrdo pocítila. "Takýto vojnový scenár by si vyžiadal ťažké a nákladné rozhodnutia".
Už rast cien plynu v minulých mesiacoch po obmedzení dodávok suroviny z Ruska prudko zvýšil náklady európskych domácností na energie a niektoré podniky závislé od dodávok plynu prinútil zredukovať výrobu. Zastavením dodávok by najviac utrpeli štáty strednej a východnej Európy, ktoré nie sú v takej miere napojené na západnú infraštruktúru.
Podľa inštitútu by voľná kapacita sietí mohla umožniť zvýšenie dodávok plynu z Nórska či severnej Afriky, spomínané krajiny však možno nebudú schopné svoje dodávky navýšiť. Európska únia tak bude musieť obmedziť spotrebu.
V prípade veľmi chladnej zimy a žiadnych dodávok z Ruska od februára by sa zásobníky plynu v EÚ vyprázdnili do konca marca, dodal Bruegel. Ak by EÚ prišla o ruské dodávky aj počas nasledujúcej zimy a v ďalšom období, situáciu by zvládala už iba s ťažkosťami.
Európa by bola prinútená ešte viac obmedziť spotrebu plynu, pričom kompenzovať by to musela napríklad zvýšením produkcie energií z uhlia. To by znamenalo zvýšenie emisií skleníkových plynov. Alebo by Nemecko muselo odložiť svoje plány ukončenia využívania jadrových elektrární, čo by bolo politicky veľmi citlivé rozhodnutie.
Výrazný rast dopytu po LNG by zároveň viedol k rastu cien, čo by zasiahlo ekonomiku Európskej únie. Zvýšený dopyt po LNG zároveň neznamená, že Európa ho aj bude môcť doviezť. Na jednej strane je tu obmedzená celosvetová kapacita na skvapalňovanie plynu a navyše, dodávatelia už majú podpísané dlhodobé kontrakty na dodávky LNG, najmä s kupcami z Ázie.
To nepriamo naznačil aj Katar, na ktorý sa obrátili USA s cieľom zistiť, či by jeden z najväčších producentov LNG na svete nemohol pomôcť s dodávkami v prípade výpadkov z Ruska. Podľa nemenovaných zdrojov, na ktoré sa odvolala agentúra Reuters, Katar by mohol presmerovať časť dodávok LNG do Európy. Američania by však najskôr mali presvedčiť súčasných odberateľov plynu z Kataru, aby tí s presmerovaním dodávok súhlasili.
