Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na základe návrhu EK banky, ktorých prípadný krach by nepredstavoval pre ekonomiku národných štátov alebo medzinárodnú ekonomiku systémové riziko, bude možné nechať skrachovať.
Autor TASR
Brusel 6. júna (TASR) - Európska komisia (EK) dnes predstavila nový plán na reguláciu bankového sektora.
Jeho cieľom je, aby sa daňoví poplatníci už nemuseli v takej miere skladať na záchranu veľkých finančných inštitúcií, ktorých pád by ohrozil stabilitu ekonomiky. Návrh tak predstavuje dôležitý krok smerom k bankovej únii.
Na základe návrhu EK banky, ktorých prípadný krach by nepredstavoval pre ekonomiku národných štátov alebo medzinárodnú ekonomiku systémové riziko, bude možné nechať skrachovať. Tie, ktorých pád by predstavoval príliš veľké riziko pre stabilitu finančných trhov, získajú podporu, ale s tým, že nemalú časť nákladov ponesú akcionári a držitelia dlhopisov. Nebude sa tak opakovať situácia po vypuknutí svetovej finančnej krízy, keď sa záchrana veľkých bánk vykrývala prakticky výhradne z daní daňových poplatníkov.
"Nechceme, aby záchranu museli platiť prakticky len daňoví poplatníci," povedal komisár Európskej únie pre vnútorný trh Michel Barnier, ktorý dnes návrh predstavil.
Nové pravidlá by mali posilniť možnosti národných regulačných úradov s cieľom predchádzať krízam na bankovom trhu a ak už k problémom dôjde, vytvárať možnosti na ich rýchle riešenie.
"Ak chceme zabrániť budúcim bankovým krízam, každý členský štát musí mať k dispozícii adekvátne nástroje na rýchly zásah, nie až vtedy, keď je už neskoro," povedal Barnier. Návrh počíta s tým, že vo všetkých členských krajinách budú platiť rovnaké pravidlá, ktoré im v prípade akýchkoľvek ťažkostí umožnia rýchlu intervenciu.
Banky budú musieť mať vypracované záchranné plány a ak to bude nevyhnutné, bude možné aj odvolanie vedenia banky. V prípade, že banku už nebude možné zachrániť, národní regulátori budú mať právomoci na predaj alebo fúziu bánk, ďalej na vytvorenie dočasnej "preklenovacej banky", ktorá by zabezpečovala nevyhnutné funkcie, na odčlenenie dobrých aktív od zlých a na odpis dlhov bánk.
Ak sa aj návrh podarí v Európskej únii presadiť, súčasnú bankovú krízu, ktorá sužuje eurozónu a najmä Španielsko, to však zmierniť nepomôže. V prípade realizácie návrhu nadobudnú nové pravidlá platnosť v plnej miere najskôr v roku 2018. Navyše, keďže návrh musia ešte schváliť členské štáty EÚ, ako aj Európsky parlament, môžu sa pravidlá počas tohto procesu meniť.
Jeho cieľom je, aby sa daňoví poplatníci už nemuseli v takej miere skladať na záchranu veľkých finančných inštitúcií, ktorých pád by ohrozil stabilitu ekonomiky. Návrh tak predstavuje dôležitý krok smerom k bankovej únii.
Na základe návrhu EK banky, ktorých prípadný krach by nepredstavoval pre ekonomiku národných štátov alebo medzinárodnú ekonomiku systémové riziko, bude možné nechať skrachovať. Tie, ktorých pád by predstavoval príliš veľké riziko pre stabilitu finančných trhov, získajú podporu, ale s tým, že nemalú časť nákladov ponesú akcionári a držitelia dlhopisov. Nebude sa tak opakovať situácia po vypuknutí svetovej finančnej krízy, keď sa záchrana veľkých bánk vykrývala prakticky výhradne z daní daňových poplatníkov.
"Nechceme, aby záchranu museli platiť prakticky len daňoví poplatníci," povedal komisár Európskej únie pre vnútorný trh Michel Barnier, ktorý dnes návrh predstavil.
Nové pravidlá by mali posilniť možnosti národných regulačných úradov s cieľom predchádzať krízam na bankovom trhu a ak už k problémom dôjde, vytvárať možnosti na ich rýchle riešenie.
"Ak chceme zabrániť budúcim bankovým krízam, každý členský štát musí mať k dispozícii adekvátne nástroje na rýchly zásah, nie až vtedy, keď je už neskoro," povedal Barnier. Návrh počíta s tým, že vo všetkých členských krajinách budú platiť rovnaké pravidlá, ktoré im v prípade akýchkoľvek ťažkostí umožnia rýchlu intervenciu.
Banky budú musieť mať vypracované záchranné plány a ak to bude nevyhnutné, bude možné aj odvolanie vedenia banky. V prípade, že banku už nebude možné zachrániť, národní regulátori budú mať právomoci na predaj alebo fúziu bánk, ďalej na vytvorenie dočasnej "preklenovacej banky", ktorá by zabezpečovala nevyhnutné funkcie, na odčlenenie dobrých aktív od zlých a na odpis dlhov bánk.
Ak sa aj návrh podarí v Európskej únii presadiť, súčasnú bankovú krízu, ktorá sužuje eurozónu a najmä Španielsko, to však zmierniť nepomôže. V prípade realizácie návrhu nadobudnú nové pravidlá platnosť v plnej miere najskôr v roku 2018. Navyše, keďže návrh musia ešte schváliť členské štáty EÚ, ako aj Európsky parlament, môžu sa pravidlá počas tohto procesu meniť.
