Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bulharsko je členom Európskej únie aj NATO, no zároveň má úzke vzťahy s Moskvou a je prakticky úplne závislé od dovozu energií z Ruska. Práve tento fakt vyvoláva obavy Bulharov.
Autor TASR
Sofia 17. apríla (TASR) - Projekt ruského plynovodu Južný prúd nesmie byť zablokovaný z politických dôvodov a Bulharsko plánuje začať s výstavbou tento rok napriek súčasnému konfliktu medzi Moskvou a Západom z dôvodu situácie na Ukrajine. Povedal to dnes bulharský minister hospodárstva a energetiky Dragomir Stojnev. Informovala o tom agentúra Reuters.
Budúcnosť projektu s dĺžkou 2400 kilometrov, ktorý by mal prepravovať plyn z Ruska po dne Čierneho mora do Bulharska a ďalej do južnej a strednej Európy, je v súčasnosti nejasná, keďže Európska únia po anexii Krymu rokovania s Ruskom o plynovode minulý mesiac pozastavila. Bulharsko však mieni v projekte pokračovať. V tejto súvislosti Stojnev v emocionálnom prejave na tlačovej konferencii v Sofii obvinil Európsku úniu z pokusu zablokovať projekt z politických dôvodov a vyzval EÚ, aby pochopila, aké dôsledky by takýto krok mal pre niektoré členské štáty. Jeho prejav opäť poukázal na problémy EÚ a USA docieliť jednotný postoj voči Rusku za jeho intervenciu na Ukrajine.
Bulharsko je členom Európskej únie aj NATO, no zároveň má úzke vzťahy s Moskvou a je prakticky úplne závislé od dovozu energií z Ruska. Práve tento fakt vyvoláva obavy Bulharov, čo by prípadné tvrdšie hospodárske sankcie voči Moskve znamenali pre ich krajinu.
Stojnev poukázal na to, že ako člen EÚ musí Bulharsko dodržiavať rozhodnutia Bruselu. No solidarita je podľa neho jedným zo základných princípov únie a Európska komisia by mala vziať do úvahy negatívne dôsledky svojich budúcich krokov na členské štáty.
Dodal, že Sofia bude za projekt Južného prúdu bojovať a tlačiť na EÚ, aby sa súčasný spor o Ukrajine snažila vyriešiť diplomatickou cestou. Zároveň pripomenul, že Bulharsko by v prípade novej energetickej krízy mala Európska únia kompenzovať, pričom poukázal na to, že za minulú krízu v roku 2009 nedostala krajina od Bruselu nič.
"Môžete mi povedať, aké kompenzácie dostalo Bulharsko od Európskej komisie v roku 2009, keď dvojtýždňová odstávka dodávok plynu z Ruska nám spôsobila stratu 500 miliónov leva (255,65 milióna eur)? Ja vám to poviem. Žiadne," vyhlásil minister na tlačovej konferencii a dodal, že tentoraz vláda len tak sedieť nebude.
Navyše, čo sa týka možných sankcií voči Moskve, poukázal na iný projekt - Severný prúd, ktorý dodáva plyn z Ruska popod Baltské more do západnej Európy. Ako uviedol, namiesto blokovania projektu Južného prúdu by Európska komisia mala zastaviť dodávky plynu cez Severný prúd a nie obetovať projekt, ktorý je pre Bulharsko kľúčový.
Budúcnosť projektu s dĺžkou 2400 kilometrov, ktorý by mal prepravovať plyn z Ruska po dne Čierneho mora do Bulharska a ďalej do južnej a strednej Európy, je v súčasnosti nejasná, keďže Európska únia po anexii Krymu rokovania s Ruskom o plynovode minulý mesiac pozastavila. Bulharsko však mieni v projekte pokračovať. V tejto súvislosti Stojnev v emocionálnom prejave na tlačovej konferencii v Sofii obvinil Európsku úniu z pokusu zablokovať projekt z politických dôvodov a vyzval EÚ, aby pochopila, aké dôsledky by takýto krok mal pre niektoré členské štáty. Jeho prejav opäť poukázal na problémy EÚ a USA docieliť jednotný postoj voči Rusku za jeho intervenciu na Ukrajine.
Bulharsko je členom Európskej únie aj NATO, no zároveň má úzke vzťahy s Moskvou a je prakticky úplne závislé od dovozu energií z Ruska. Práve tento fakt vyvoláva obavy Bulharov, čo by prípadné tvrdšie hospodárske sankcie voči Moskve znamenali pre ich krajinu.
Stojnev poukázal na to, že ako člen EÚ musí Bulharsko dodržiavať rozhodnutia Bruselu. No solidarita je podľa neho jedným zo základných princípov únie a Európska komisia by mala vziať do úvahy negatívne dôsledky svojich budúcich krokov na členské štáty.
Dodal, že Sofia bude za projekt Južného prúdu bojovať a tlačiť na EÚ, aby sa súčasný spor o Ukrajine snažila vyriešiť diplomatickou cestou. Zároveň pripomenul, že Bulharsko by v prípade novej energetickej krízy mala Európska únia kompenzovať, pričom poukázal na to, že za minulú krízu v roku 2009 nedostala krajina od Bruselu nič.
"Môžete mi povedať, aké kompenzácie dostalo Bulharsko od Európskej komisie v roku 2009, keď dvojtýždňová odstávka dodávok plynu z Ruska nám spôsobila stratu 500 miliónov leva (255,65 milióna eur)? Ja vám to poviem. Žiadne," vyhlásil minister na tlačovej konferencii a dodal, že tentoraz vláda len tak sedieť nebude.
Navyše, čo sa týka možných sankcií voči Moskve, poukázal na iný projekt - Severný prúd, ktorý dodáva plyn z Ruska popod Baltské more do západnej Európy. Ako uviedol, namiesto blokovania projektu Južného prúdu by Európska komisia mala zastaviť dodávky plynu cez Severný prúd a nie obetovať projekt, ktorý je pre Bulharsko kľúčový.
