Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa expertov Bundesbank je neistota týkajúca sa budúceho vývoja ekonomiky extrémne vysoká.
Autor TASR
Frankfurt nad Mohanom 10. júna (TASR) - Nemecká centrálna banka znížila prognózu rastu domácej ekonomiky. Dôvodom je vojna na Ukrajine, ktorej následky brzdia expanziu a prudko zvyšujú infláciu.
Bundesbank aktuálne počíta s tým, že hrubý domáci produkt (HDP) tento rok stúpne o 1,9 %. To znamená, že zotavovanie najväčšej európskej ekonomiky z koronakrízy by síce malo pokračovať, ale bude výrazne slabšie, než sa predpokladalo. Centrálna banka ešte v decembri očakávala v tomto roku reálne zvýšenie HDP o 4,2 %. Bundesbank takisto skresala konjunkturálnu predpoveď na rok 2023 na 2,4 % z 3,2 %.
Podľa expertov Bundesbank je neistota týkajúca sa budúceho vývoja ekonomiky extrémne vysoká. Hlavným dôvodom je ruská útočná vojna proti Ukrajine.
Bundesbank očakáva, že ceny energií sa opäť mierne znížia a problémy s dodávkami sa postupne vyriešia. Domácnosti by mali časť svojich úspor nahromadených počas pandémie minúť na spotrebu, čo podporí rast ekonomiky. Na strane druhej však mimoriadne vysoká inflácia zneisťuje spotrebiteľov a znižuje ich kúpnu silu.
V máji dosiahla medziročná inflácia podľa predbežných údajov 7,9 %, čo bolo najviac za takmer 50 rokov. Bundesbank v tomto roku počíta s infláciou meranou harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien na úrovni 7,1 %.
"Spotrebiteľské ceny sa tento rok zvýšia ešte prudšie než začiatkom 80. rokov 20. storočia," uviedol šéf Bundesbanky Joachim Nagel. Inflačné tlaky sa v poslednom čase ešte zvýšili, čo aktuálne prognózy centrálnej banky plne neodrážajú. "Ak bude tento vývoj pokračovať, priemerná harmonizovaná inflácia môže v roku 2022 dosiahnuť výrazne viac než 7 %," uviedol Nagel.
V nasledujúcich rokoch by sa inflácia mala postupne spomaliť. Bundesbank očakáva, že v roku 2023 klesne na 4,5 % a v roku 2024 na 2,6 %.
Európska centrálna banka (ECB) sa usiluje o to, aby inflácia v strednodobom horizonte dosiahla 2 %. "Pokles inflácie v eurozóne nie je samozrejmou vecou," zdôraznil Nagel. ECB musí podľa neho skrotiť infláciu sprísnením menovej politiky.
Bundesbank aktuálne počíta s tým, že hrubý domáci produkt (HDP) tento rok stúpne o 1,9 %. To znamená, že zotavovanie najväčšej európskej ekonomiky z koronakrízy by síce malo pokračovať, ale bude výrazne slabšie, než sa predpokladalo. Centrálna banka ešte v decembri očakávala v tomto roku reálne zvýšenie HDP o 4,2 %. Bundesbank takisto skresala konjunkturálnu predpoveď na rok 2023 na 2,4 % z 3,2 %.
Podľa expertov Bundesbank je neistota týkajúca sa budúceho vývoja ekonomiky extrémne vysoká. Hlavným dôvodom je ruská útočná vojna proti Ukrajine.
Bundesbank očakáva, že ceny energií sa opäť mierne znížia a problémy s dodávkami sa postupne vyriešia. Domácnosti by mali časť svojich úspor nahromadených počas pandémie minúť na spotrebu, čo podporí rast ekonomiky. Na strane druhej však mimoriadne vysoká inflácia zneisťuje spotrebiteľov a znižuje ich kúpnu silu.
V máji dosiahla medziročná inflácia podľa predbežných údajov 7,9 %, čo bolo najviac za takmer 50 rokov. Bundesbank v tomto roku počíta s infláciou meranou harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien na úrovni 7,1 %.
"Spotrebiteľské ceny sa tento rok zvýšia ešte prudšie než začiatkom 80. rokov 20. storočia," uviedol šéf Bundesbanky Joachim Nagel. Inflačné tlaky sa v poslednom čase ešte zvýšili, čo aktuálne prognózy centrálnej banky plne neodrážajú. "Ak bude tento vývoj pokračovať, priemerná harmonizovaná inflácia môže v roku 2022 dosiahnuť výrazne viac než 7 %," uviedol Nagel.
V nasledujúcich rokoch by sa inflácia mala postupne spomaliť. Bundesbank očakáva, že v roku 2023 klesne na 4,5 % a v roku 2024 na 2,6 %.
Európska centrálna banka (ECB) sa usiluje o to, aby inflácia v strednodobom horizonte dosiahla 2 %. "Pokles inflácie v eurozóne nie je samozrejmou vecou," zdôraznil Nagel. ECB musí podľa neho skrotiť infláciu sprísnením menovej politiky.
