Druhé miesto reprezentujú regulácie, ktoré zaostávajú za inováciami.
Autor TASR
Bratislava 28. decembra (TASR) – V súťaži o byrokratický nezmysel roka 2021 získalo z 56 nominovaných absurdít prvé miesto nahlasovanie firemných bankových účtov platiteľov dane z pridanej hodnoty (DPH) finančnej správe (FS), hoci to robia aj banky. Ide o obdobného finalistu ankety už z roku 2018. Aj keď bola táto povinnosť neskôr zrušená, od novembra 2021 sa v pozmenenej podobe vrátila. V utorok o tom informovalo Združenie mladých podnikateľov Slovenska, ktoré súťaž o anticenu organizuje.
"Tohtoročný byrokratický nezmysel ukazuje, aká húževnatá dokáže byť byrokracia a že boj s ňou je nekončiaci sa proces," konštatuje predsedníčka Združenia mladých podnikateľov Slovenska Simona Mištíková. Firemné účty totiž musia FS nahlasovať aj banky a práve pre duplicitu bola táto povinnosť v minulosti zrušená. Po necelých dvoch rokoch sa táto povinnosť do legislatívy v pozmenenej podobe vrátila.
Prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík si myslí, že návrat zrušenej povinnosti "v prezlečenom kabáte" ukazuje, že bez systémových nástrojov sa v boji proti byrokracii nepohneme. "A keďže dátum účinnosti bol 15. november, tak vidíme, že aj pravidlo, podľa ktorého sa daňová legislatíva má meniť len k 1. januáru, sa v praxi uplatňuje svojsky," dodal Solík.
Druhé miesto reprezentujú regulácie, ktoré zaostávajú za inováciami. Bez úradného povolenia je zakázané pestovať mimo obce rýchlorastúce dreviny ako Paulownia, hoci v intraviláne obce to možné je. Kým v zahraničí sa podľa mladých podnikateľov chopili príležitosti a vznikajú energetické plantáže, slovenskí podnikatelia si chodia po zamietavé stanoviská úradov.
Podobné príklady legislatívy, ktorá "zaspala dobu", možno nájsť aj v súvislosti s elektromobilmi. Či už ide o byrokratický labyrint, ktorý čaká na používateľa firemného elektroauta, ak by ho chcel dobiť v noci doma a uplatniť si výdavky na energie ako daňové, alebo v prípade, ak by zamestnanec použil na pracovnú cestu svoj súkromný elektromobil.
Tretiu priečku obsadila povinnosť súvisiaca s pandémiou ochorenia COVID-19. Od 1. decembra presunul štát na plecia zamestnávateľov náklady súvisiace s karanténou zamestnancov a tzv. pandemickou PN, napriek tomu, že nemajú žiadne nástroje, ako týmto situáciám preventívne predísť. Medzi finalistami sa objavila aj povinnosť, keď štát vyžaduje pri zmene trvalého pobytu od konateľov informácie, ktoré už má, či povinnosť určujúca vydavateľom učebníc minimálnu dĺžku zapracovania pripomienok zo strany regulátora. Ak to stihnú rýchlejšie, aj tak musia čakať.
"Tohtoročný byrokratický nezmysel ukazuje, aká húževnatá dokáže byť byrokracia a že boj s ňou je nekončiaci sa proces," konštatuje predsedníčka Združenia mladých podnikateľov Slovenska Simona Mištíková. Firemné účty totiž musia FS nahlasovať aj banky a práve pre duplicitu bola táto povinnosť v minulosti zrušená. Po necelých dvoch rokoch sa táto povinnosť do legislatívy v pozmenenej podobe vrátila.
Prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík si myslí, že návrat zrušenej povinnosti "v prezlečenom kabáte" ukazuje, že bez systémových nástrojov sa v boji proti byrokracii nepohneme. "A keďže dátum účinnosti bol 15. november, tak vidíme, že aj pravidlo, podľa ktorého sa daňová legislatíva má meniť len k 1. januáru, sa v praxi uplatňuje svojsky," dodal Solík.
Druhé miesto reprezentujú regulácie, ktoré zaostávajú za inováciami. Bez úradného povolenia je zakázané pestovať mimo obce rýchlorastúce dreviny ako Paulownia, hoci v intraviláne obce to možné je. Kým v zahraničí sa podľa mladých podnikateľov chopili príležitosti a vznikajú energetické plantáže, slovenskí podnikatelia si chodia po zamietavé stanoviská úradov.
Podobné príklady legislatívy, ktorá "zaspala dobu", možno nájsť aj v súvislosti s elektromobilmi. Či už ide o byrokratický labyrint, ktorý čaká na používateľa firemného elektroauta, ak by ho chcel dobiť v noci doma a uplatniť si výdavky na energie ako daňové, alebo v prípade, ak by zamestnanec použil na pracovnú cestu svoj súkromný elektromobil.
Tretiu priečku obsadila povinnosť súvisiaca s pandémiou ochorenia COVID-19. Od 1. decembra presunul štát na plecia zamestnávateľov náklady súvisiace s karanténou zamestnancov a tzv. pandemickou PN, napriek tomu, že nemajú žiadne nástroje, ako týmto situáciám preventívne predísť. Medzi finalistami sa objavila aj povinnosť, keď štát vyžaduje pri zmene trvalého pobytu od konateľov informácie, ktoré už má, či povinnosť určujúca vydavateľom učebníc minimálnu dĺžku zapracovania pripomienok zo strany regulátora. Ak to stihnú rýchlejšie, aj tak musia čakať.