Čínska ekonomika rástla posledné tri desaťročia medziročne o 10 %. Ale vynára sa otázka, či úspech možno pripísať štátnej kontrole, alebo je efektom voľného trhu.
Frankfurt nad Mohanom 3. mája (TASR) – Čína sa nachádza v pokročilej fáze prechodu k voľnému trhu. Kríza však vyvoláva pochybnosti o cieli.
Napriek tomu musí jej vláda pokračovať v nastúpenom kurze. V seriáli Kríza kapitalizmu nemeckého denníka Financial Times Deutschland to napísal Čchin Siao, predseda nadácie Bouyan a bývalý šéf China Merchants Group a China Merchants Bank.
"Začiatkom 50. rokov prevládal v Číne názor, že socialistická vláda bude záchranou pre chudobných a voľný trh predstavuje pre našu spoločnosť zlo. Potom ma v 60. rokoch poslala vláda na prevýchovu do Vnútorného Mongolska. Tam som zistil, že ideologická horlivosť zhoršila chyby plánovitého hospodárstva. To bol začiatok môjho čínskeho príbehu. Reformu v posledných 30 rokoch som zažil ako popredný ekonomický manažér a veľa som zistil o problémoch, ktoré musíme v Číne zvládnuť."
Ilustračné foto Foto: TASR/APV súčasnosti sa nachádza krajina v pokročilej fáze prechodu od plánovitej ekonomiky k trhovej – a diskusie o vzťahoch medzi vládou a trhom sa odlišujú od debát v krajinách s rozvinutým trhovým systémom.
"Čínska ekonomika rástla posledné tri desaťročia medziročne o 10 %. Ale vynára sa otázka, či úspech možno pripísať štátnej kontrole, alebo je efektom voľného trhu? Odpoveď na ňu bude formovať budúcnosť Číny. Bude krajina pokračovať k slobodnému trhu alebo sa prechod k trhovej ekonomike skončí? Budú pochádzať hospodárske a sociálne problémy z trhovo orientovanej reformy alebo z nedostatkov a návratu do minulosti? Je čínsky hospodársky model s dominanciou štátu len prechodným útvarom, ktorý už dosiahol vrchol? Alebo je inováciou, ktorá by mala byť posilnená?"
Ak sa demokratické vlády chopia riešenia hospodárskych problémov, môžu situáciu zlepšiť alebo zhoršiť. Sú obmedzované volebnými preferenciami a vnútrostraníckymi spormi. Moderná demokracia a trhový mechanizmus nie sú vždy ideálnym párom. Ale nejestvuje utópia ani nejaký dokonalý systém. Či sa systémy dokážu udržať a či ich môže spoločnosť prijímať, závisí od toho, či sa dokážu vyvarovať hrubých chýb. A či disponujú nástrojmi, ktorými dokážu opravovať chyby, a tým vhodne prispôsobovať systém novým podmienkam.
V minulosti hľadali národohospodári a politici alternatívy k modernému trhovému systému. Dvoma veľkými pokusmi boli Leninov a Stalinov model zo sovietskej éry uplatnený v čínskom plánovitom hospodárstve za Mao Ce-tunga; a potom východoázijský model, ktorý sa v 60. a 70. rokoch realizoval v Japonsku a juhovýchodnej Ázii. Ten vyvolal hospodársky zázrak.
V 30. rokoch minulého storočia sa ponorili hospodárstva Západu do depresie. V rovnakom čase Leninov a Stalinov model viedol k rýchlemu vzostupu sovietskeho hospodárstva. To vyvolalo medzi ekonómami ohnivé diskusie. O 30 – 40 rokov neskôr vyvolal vášnivé diskusie aj japonský model. Ale oba systémy boli odsúdené na neúspech. Prvý bol strnulou konštrukciou. Slúžil na to, aby sa hospodárska a vojenská moc budovala na úkor práv jedinca. A druhý viedol k pokriveniu cien, zlému využívaniu zdrojov a úskokom medzi ekonomikou a vládou. Moderné demokracie a trhový systém sa musia rozvíjať ďalej, sú životaschopné. Ľudstvo k nim ešte nenašlo nijakú alternatívu.
Ilustračné foto Foto: TASR/APAko je to s Čínou? Koncom 70. rokov začal Peking proces reforiem a otvárania sa svetu. Potom sa vzdal plánovitej ekonomiky a zaviedol riadený socialistický trhový systém. Tým sa podarilo odvrátiť krach ekonomiky a vytvoriť podmienky na jej silný vzostup. V úvodnej fáze prechodu, keď sa trh ešte nerozvíjal, musela vláda prevziať vedúcu úlohu. Bol to štátom ovládaný systém podobný japonskému alebo východoázijskému modelu. Teraz sa už jeho potenciál vyčerpal. Dozrel čas, aby záujmové skupiny prekonali obmedzenia, aby sa zmenili funkcie vlády a pokračovalo sa v zavádzaní trhových reforiem.
Dve záležitosti sú nevyhnutné: vláda, ktorá sa teraz sústreďuje na ekonomiku, musí namiesto toho budovať právny štát a poskytovať verejné výkony. Hospodársky systém, ktorý je ovládaný štátom, sa musí stať hospodárskym systémom orientovaným na trh regulovaným vládou.
A aby sa to dosiahlo, musí vláda odstrániť všetky nepotrebné schvaľovacie konania pre hospodárske a trhové aktivity. Musí prestať ovplyvňovať trhové ceny a transakcie, skončiť regulovanie cien pôdy, práce, energie, ochranu nerastného bohatstva a kapitálu, ale aj úrokov a výmenného kurzu. Musí reformovať monopoly. Musí zodpovedne a spravodlivo privatizovať štátne podniky. A musí reformovať daňový systém, aby dosiahla cieľ zlepšiť sociálny blahobyt. Vláda musí zvýšiť výdavky na verejné výkony, ako sú sociálne poistenie, zdravotnícka starostlivosť, vzdelanie, bývanie a ochrana životného prostredia.
Rozširovanie hospodárskej krízy v kapitalistickom svete vyvoláva pochybnosti o budúcnosti voľného trhu. Napriek tomu nemá Čína nijaký dôvod, aby sa naň sťažovala. Naopak, za úspechy v uplynulých 30 rokoch ďakuje trhovej reforme. Aby napredovanie pokračovalo, musí sa zmeniť úloha vlády. Reformy k voľnému trhu musia pokračovať. Táto úloha nie je ešte splnená."
