Paríž 16. apríla (TASR) - Celosvetová produkcia vína v minulom roku klesla v dôsledku extrémnych poveternostných podmienok na najnižšiu úroveň za posledných 60 rokov. Podľa údajov, ktoré zverejnila v stredu Medzinárodná organizácia pre vinič a vína (OIV), produkcia dosiahla 225,8 milióna hektolitrov, čo predstavuje pokles o 4,8 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Okrem klimatickej zmeny mala na výrobu vína negatívny vplyv aj hospodárska situácia a klesajúca spotreba, ktorej sa vinohradníci prispôsobovali. Produkcia vína v Európskej únii (EÚ) bola vlani na úrovni 138,3 milióna hektolitrov, o 3,5 % nižšia ako v roku 2023.

Taliansko, najväčšia vinárska krajina na svete, zaznamenalo nárast s produkciou 44,1 milióna hektolitrov, čo bolo stále o 6 % menej v porovnaní s päťročným priemerom. Francúzsko, druhý najväčší producent, evidovalo pokles o 23,5 % na 36,1 milióna hektolitrov, čo je najnižšia produkcia od roku 1957. Španielsko, ktoré sa umiestnilo na treťom mieste, zostalo s produkciou 31 miliónov hektolitrov o 11,1 % pod päťročným priemerom.

Produkciu v minulom roku podľa odvetvovej organizácie poznamenali silné dažde, krupobitia, neskoré jarné mrazy, obdobia sucha a napadnutia škodcami súvisiace s extrémnym počasím.

Celosvetovú spotrebu vína v roku 2024 organizácia odhaduje na 214,2 milióna hektolitrov, čo predstavuje medziročný pokles o 3,3 % a najnižší objem od roku 1961. V EÚ spotreba medziročne klesla o 2,8 % na 103,6 milióna hektolitrov, čo predstavuje pokles o 5,2 % oproti päťročnému priemeru.

Hodnotu celosvetového vývozu vína OIV za rok 2024 odhadla na 35,9 miliardy eur, čo predstavuje len mierny pokles v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Priemerná vývozná cena sa tiež nezmenila a zostala na úrovni 3,60 eura za liter. Podľa odvetvovej organizácie je celková cenová úroveň vysoká, čiastočne aj preto, že v posledných rokoch sa čoraz výraznejšie prejavuje trend zdražovania vín.