Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Cenu sociálnej služby, ktorú poskytujú zariadenia pre seniorov, domovy sociálnych služieb či iné zariadenia určené ľuďom odkázaným na tieto služby, si na Slovensku nemôže zaplatiť až 90 percent ľudí.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 27. novembra (TASR) – Cenu sociálnej služby, ktorú poskytujú zariadenia pre seniorov, domovy sociálnych služieb či iné zariadenia určené ľuďom odkázaným na tieto služby, si na Slovensku nemôže zaplatiť až 90 % ľudí. Odznelo to dnes na konferencii na tému Aká je cena sociálnych služieb na Slovensku, ktorá sa konala v Bratislave. Poskytovatelia týchto služieb rozoberali ekonomicky oprávnené náklady, cenu služieb a povinnosti, ktoré si podľa zákona musia splniť.
"Cena sociálnej služby nie je vždy vyjadrením ekonomicky oprávnených nákladov, vo väčšine prípadov sa nerovná úhrade. Klient v drvivej väčšine prípadov, až okolo 95 %, neplatí cenu sociálnej služby, platí jej časť, v priemere je to okolo 30 % ceny sociálnej služby. Zvyšok je spolufinancovaný zo zdrojov štátneho rozpočtu alebo samosprávy a to v závislosti od typu sociálnej služby, v mestách a obciach je to trojzložkové financovanie, na ktorom sa podieľa štát, samospráva a klient. A naopak, tí, čo si platia celú cenu sociálnej služby sú takzvaní samoplatci a tých je okolo 5 %, pri nich sa cena sociálnej služby rovná úhrade, ktorú platí len klient," konštatovala na konferencii riaditeľka odboru sociálnych služieb Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR Lýdia Brichtová. Preto je podľa nej potrebné otvoriť otázku o maximálnych a minimálnych výdavkoch na ceny služby, bez ohľadu na právnu formu poskytovateľa.
Rezort práce plánuje v nasledujúcom roku navrhnúť nový model financovania sociálnych služieb na Slovensku, uskutočniť k tomu verejnú diskusiu a pripraviť legislatívny návrh nového zákona o sociálnych službách, prípadne pripraviť samostatný právny predpis o financovaní sociálnych služieb. Reaguje tak na požiadavku neverejných poskytovateľov, aby ich zariadenia z rozpočtov vyšších územných celkov boli financované rovnako ako verejné zariadenia.
"Sme vďační, že situácia vo financovaní sociálnych služieb bude riešená, ale to nás v tejto chvíli neuchráni od toho, aby sme neskončili. Sme vo finančnom kolapse a potrebujeme, aby ministerstvo urobilo reálne kroky," povedala TASR predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb v SR Milada Dobrotková.
"Zatiaľ nie je schválený návrh štátneho rozpočtu ani výška finančných prostriedkov rozpočtovej kapitoly MPSVR, v rámci ktorej sú vyčlenené aj finančné prostriedky na sociálne služby," upozornil hovorca rezortu Michal Stuška. Pripomenul však, že v roku 2015 ministerstvo oproti roku 2014 opätovne zvýši participáciu štátu (MPSVR) na financovaní sociálnych služieb zo 62 miliónov eur na 77.740.344 eur, nakoľko enormne vzrástol počet žiadateľov (poskytovateľov) o finančný príspevok a hlavne počet miest (o 4991), ktoré sa žiadajú financovať z rozpočtu štátu.
"Cena sociálnej služby nie je vždy vyjadrením ekonomicky oprávnených nákladov, vo väčšine prípadov sa nerovná úhrade. Klient v drvivej väčšine prípadov, až okolo 95 %, neplatí cenu sociálnej služby, platí jej časť, v priemere je to okolo 30 % ceny sociálnej služby. Zvyšok je spolufinancovaný zo zdrojov štátneho rozpočtu alebo samosprávy a to v závislosti od typu sociálnej služby, v mestách a obciach je to trojzložkové financovanie, na ktorom sa podieľa štát, samospráva a klient. A naopak, tí, čo si platia celú cenu sociálnej služby sú takzvaní samoplatci a tých je okolo 5 %, pri nich sa cena sociálnej služby rovná úhrade, ktorú platí len klient," konštatovala na konferencii riaditeľka odboru sociálnych služieb Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR Lýdia Brichtová. Preto je podľa nej potrebné otvoriť otázku o maximálnych a minimálnych výdavkoch na ceny služby, bez ohľadu na právnu formu poskytovateľa.
Rezort práce plánuje v nasledujúcom roku navrhnúť nový model financovania sociálnych služieb na Slovensku, uskutočniť k tomu verejnú diskusiu a pripraviť legislatívny návrh nového zákona o sociálnych službách, prípadne pripraviť samostatný právny predpis o financovaní sociálnych služieb. Reaguje tak na požiadavku neverejných poskytovateľov, aby ich zariadenia z rozpočtov vyšších územných celkov boli financované rovnako ako verejné zariadenia.
"Sme vďační, že situácia vo financovaní sociálnych služieb bude riešená, ale to nás v tejto chvíli neuchráni od toho, aby sme neskončili. Sme vo finančnom kolapse a potrebujeme, aby ministerstvo urobilo reálne kroky," povedala TASR predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb v SR Milada Dobrotková.
"Zatiaľ nie je schválený návrh štátneho rozpočtu ani výška finančných prostriedkov rozpočtovej kapitoly MPSVR, v rámci ktorej sú vyčlenené aj finančné prostriedky na sociálne služby," upozornil hovorca rezortu Michal Stuška. Pripomenul však, že v roku 2015 ministerstvo oproti roku 2014 opätovne zvýši participáciu štátu (MPSVR) na financovaní sociálnych služieb zo 62 miliónov eur na 77.740.344 eur, nakoľko enormne vzrástol počet žiadateľov (poskytovateľov) o finančný príspevok a hlavne počet miest (o 4991), ktoré sa žiadajú financovať z rozpočtu štátu.
