Banka pre medzinárodné zúčtovanie vo svojej analýze vyjadrila obavy z politiky záporných úrokových sadzieb a situácie v reformných krajinách.
Autor TASR
Londýn 6. marca (TASR) - Nepriaznivý vstup finančných trhov do tohto roka ukazuje, že centrálne banky strácajú svoju "liečivú moc". Banka pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) vo svojej analýze vyjadrila obavy z politiky záporných úrokových sadzieb a situácie v reformných krajinách. Informovala o tom agentúra Reuters.
BIS, ktorá podporuje spoluprácu centrálnych bánk pri zabezpečovaní menovej a finančnej stability, upozornila, že obavy zo stavu hospodárstva Číny, vývoja cien ropy a komodít a zo situácie niektorých európskych bánk prichádzajú v časoch zásadných zmien vo fungovaní globálnej ekonomiky.
Podľa jej údajov medzibankové úvery prvýkrát po dvoch rokoch klesajú a využívanie dolárových dlhov na podporu rastu v reformných krajinách prinútilo americké spoločnosti uprednostňovať eurové úvery. Zároveň poukazuje na nízky rast globálnej ekonomiky, pokračujúci vzostup celkovej miery zadlženia a záporné úrokové sadzby v Európe a Japonsku. Podľa nej to naznačuje, že niektorým významným centrálnym bankám dochádzajú nástroje na zmiernenie trhovej volatility. A to všetko môže ohroziť svetové hospodárstvo.
"Nedávne turbulencie vyslali správu, že centrálne banky boli po kríze zaťažované až príliš," povedal šéf menového a hospodárskeho odboru BIS Claudio Borio v prvej kvartálnej správe banky. "Trhoví hráči si to uvedomili a ich dôvera k liečivej sile centrálnych bánk poklesla, pravdepodobne po prvýkrát." Boriove vyjadrenie sa zhoduje s obavami z možných vedľajších účinkov záporných úrokových sadzieb, ktoré v podstate predstavujú poplatok komerčných bánk za hotovostné rezervy.
Analýza BIS ukázala rôzne spôsoby uplatňovania záporných sadzieb vo Švédsku, Dánsku, Švajčiarsku, Japonsku, ako aj Európskou centrálnou bankou (ECB), ktorá by podľa analytikov mohla úroky posunúť ešte viac do zápornej oblasti už budúci týždeň. Podľa BIS totiž banky s cieľom obmedziť straty neuplatnili záporné sadzby na úspory klientov, ale namiesto toho zvýšili náklady na úvery, napríklad, na hypotéky.
"Ak sa záporné sadzby neprejavia na úrokoch pre domácnosti a firmy, strácajú akýkoľvek zmysel," varuje Borio. "No na druhej strane, ak by sa záporné úroky presunuli na úvery pre firmy a domácnosti, ovplyvnili by ziskovosť banky, ibaže by sa týkali aj vkladov. V tom prípade by však vznikli pochybnosti o stabilite spotrebiteľských vkladov," dodal analytik BIS.
Analýza sa zamerala aj na vedľajšie účinky historicky najnižších úrokových sadzieb ECB. Vydávanie eurových dlhopisov mimoeurópskych spoločností sa medziročne zvýšilo o 15 % a pokiaľ ich tieto firmy nezabezpečili proti kolísaniu meny, investori budú očakávať pretrvávajúce oslabenie eura. Eurové dlhopisy sú pre americké podniky veľmi populárne. Hodnota eurových dlhopisov v 4. kvartáli tvorila 48 % dlhopisov vydaných nefinančnými spoločnosťami z USA.
V reformných krajinách sa miera rastu vydávania dolárových dlhopisov po šiestich rokoch znížila. Úvery medzinárodných bánk reformným krajinám v 3. kvartáli minulého roka medziročne klesli o 6 % a nesplatené dlhopisy sa v poslednom štvrťroku znížili o 47 miliárd USD (42,84 miliardy eur), čiže najviac za tri roky. "Je to tak, aby sa dve vlny s rôznymi frekvenciami spojili do väčšej a ničivejšej," dodáva Borio.
(1 EUR = 1,0970 USD)
BIS, ktorá podporuje spoluprácu centrálnych bánk pri zabezpečovaní menovej a finančnej stability, upozornila, že obavy zo stavu hospodárstva Číny, vývoja cien ropy a komodít a zo situácie niektorých európskych bánk prichádzajú v časoch zásadných zmien vo fungovaní globálnej ekonomiky.
Podľa jej údajov medzibankové úvery prvýkrát po dvoch rokoch klesajú a využívanie dolárových dlhov na podporu rastu v reformných krajinách prinútilo americké spoločnosti uprednostňovať eurové úvery. Zároveň poukazuje na nízky rast globálnej ekonomiky, pokračujúci vzostup celkovej miery zadlženia a záporné úrokové sadzby v Európe a Japonsku. Podľa nej to naznačuje, že niektorým významným centrálnym bankám dochádzajú nástroje na zmiernenie trhovej volatility. A to všetko môže ohroziť svetové hospodárstvo.
"Nedávne turbulencie vyslali správu, že centrálne banky boli po kríze zaťažované až príliš," povedal šéf menového a hospodárskeho odboru BIS Claudio Borio v prvej kvartálnej správe banky. "Trhoví hráči si to uvedomili a ich dôvera k liečivej sile centrálnych bánk poklesla, pravdepodobne po prvýkrát." Boriove vyjadrenie sa zhoduje s obavami z možných vedľajších účinkov záporných úrokových sadzieb, ktoré v podstate predstavujú poplatok komerčných bánk za hotovostné rezervy.
Analýza BIS ukázala rôzne spôsoby uplatňovania záporných sadzieb vo Švédsku, Dánsku, Švajčiarsku, Japonsku, ako aj Európskou centrálnou bankou (ECB), ktorá by podľa analytikov mohla úroky posunúť ešte viac do zápornej oblasti už budúci týždeň. Podľa BIS totiž banky s cieľom obmedziť straty neuplatnili záporné sadzby na úspory klientov, ale namiesto toho zvýšili náklady na úvery, napríklad, na hypotéky.
"Ak sa záporné sadzby neprejavia na úrokoch pre domácnosti a firmy, strácajú akýkoľvek zmysel," varuje Borio. "No na druhej strane, ak by sa záporné úroky presunuli na úvery pre firmy a domácnosti, ovplyvnili by ziskovosť banky, ibaže by sa týkali aj vkladov. V tom prípade by však vznikli pochybnosti o stabilite spotrebiteľských vkladov," dodal analytik BIS.
Analýza sa zamerala aj na vedľajšie účinky historicky najnižších úrokových sadzieb ECB. Vydávanie eurových dlhopisov mimoeurópskych spoločností sa medziročne zvýšilo o 15 % a pokiaľ ich tieto firmy nezabezpečili proti kolísaniu meny, investori budú očakávať pretrvávajúce oslabenie eura. Eurové dlhopisy sú pre americké podniky veľmi populárne. Hodnota eurových dlhopisov v 4. kvartáli tvorila 48 % dlhopisov vydaných nefinančnými spoločnosťami z USA.
V reformných krajinách sa miera rastu vydávania dolárových dlhopisov po šiestich rokoch znížila. Úvery medzinárodných bánk reformným krajinám v 3. kvartáli minulého roka medziročne klesli o 6 % a nesplatené dlhopisy sa v poslednom štvrťroku znížili o 47 miliárd USD (42,84 miliardy eur), čiže najviac za tri roky. "Je to tak, aby sa dve vlny s rôznymi frekvenciami spojili do väčšej a ničivejšej," dodáva Borio.
(1 EUR = 1,0970 USD)