Bratislava 20. mája (TASR) - Zo štatistických porovnaní Eurostatu vyplýva, že na Slovensku sú jedny z najvyšších cien elektriny v Európe. V prípade domácností sa SR nachádza až na 18. mieste. Česká republika má spomedzi 31 európskych krajín 12. najnižšie ceny elektriny pre domácnosti, Poľsko je na 13. mieste a Maďarsko na 15.

Ešte výraznejšie sa tento pomer prejavuje u cien za elektrinu pre potreby priemyslu. Slovensko sa v týchto cenách nachádza bezmála na konci rebríčka krajín EÚ. Poľsko je v rebríčku na 14. mieste, Česká republika na 20. a Maďarsko na 23. mieste.

Ako pred časom informovali alternatívni dodávatelia elektriny v SR na základe svojich výpočtov zohľadňujúcich vývoj cien na energetických trhoch, cena dodávky elektrickej energie by mohla v budúcom roku klesnúť o 10 %. Či prípadný pokles pocítia samotní spotrebitelia, o tom rozhodne regulátor, teda Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).

Tradiční dodávatelia pokles ceny komodity na trhu pripúšťajú, no upozorňujú na vplyv regulovaných položiek na konečnú cenu elektriny pre spotrebiteľa.

Cena elektriny pre domácnosti sa skladá z 10 rôznych položiek, pričom približne 33 % celkovej ceny závisí od vývoja na komoditnom trhu a od nákladov a marže dodávateľa. Zvyšných 67 % ovplyvňuje štát prostredníctvom regulátora. Patria tam distribučné poplatky, poplatky za systémové služby, daň z pridanej hodnoty (DPH), odvod do Národného jadrového fondu či tarifa za prevádzku systému (TPS).

"Pokiaľ ide o zlacňovanie elektriny na veľkoobchodnom trhu, efekt z neho koncoví odberatelia v segmente domácností významnejšie pociťujú len v ostatnom období. Treba pripomenúť, že veľkoobchodná cena elektriny postupne medziročne klesá už od začiatku aktuálne pretrvávajúceho hospodárskeho útlmu v Európe, teda plus-mínus od roku 2009. Napriek tomu, že cena na trhu v ostatných piatich rokoch klesala, domácnosti výraznejšie profitujú v podobe nižších koncových cien len počas ostatného obdobia, čo znamená, že klesajúci cenový trend komodity vyvažoval rastúci trend ostatných položiek, ktoré do koncovej ceny elektriny pre domácnosti vstupujú," povedal pre TASR Michal Hudec zo spoločnosti energy analytics.

"Ak sa pozeráme samostatne na tarifu za prevádzkovanie systému, jej trend v ostatných rokoch je tiež kontinuálne rastúci, pričom najvyššie tempo rastu sme zaznamenali v rokoch 2009 - 2011, keď z pôvodných približne 2,7 eura/MWh vzrástla cena takmer na 14,9 eura/MWh. Cez TPS sa financuje nielen činnosť organizátora trhu s elektrinou, ktorým je na Slovensku OKTE, a. s., ale tiež aj ostatné aktivity, o ktorých podpore rozhodol štát: výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZE), výroba elektriny z kombinovanej výroby a tiež podpora ťažby domáceho hnedého uhlia a výroba elektriny z neho," zdôraznil Hudec.

Spomedzi týchto položiek sa v najväčšom objeme podporuje výroba elektriny z OZE, medzi nimi zvlášť zo slnečných elektrární. Aj keď ide o peniaze, ktoré sa zbierajú ako podpora OZE cez koncovú cenu elektriny od koncových odberateľov, teda v istom zmysle ide o verejné zdroje, najmä od roku 2013 nie je zloženie TPS ako takej veľmi transparentné.

"Pre rok 2014 TPS opäť zdražela, pričom však nie je známe už ani to, ktorá z položiek tvoriacich TPS sa akým spôsobom upravila a akou váhou sa teda podieľa na TPS. Treba pripomenúť, že cena TPS je regulovaná, o jej výške rozhoduje na príslušné obdobie regulačný úrad ÚRSO," uzavrel Hudec.

"Ak sa trend udrží, určite sa to premietne aj do poklesu cien. Hovoriť však o poklese cien elektriny v roku 2015 v konkrétnych číslach je predčasné," upozornil hovorca ÚRSO Miroslav Lupták s tým, že ÚRSO pripravuje novelu vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike, ktorá zohľadní aj zníženie cien elektriny na medzinárodných trhoch.