Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 11. máj 2025Meniny má Blažena
< sekcia Ekonomika

Ceny plynu v Európe klesajú, keďže Rusko a Ukrajina rokujú o prímerí

Ilustračné foto. Foto: TASR - Pavel Neubauer

Cena referenčného európskeho termínovaného kontraktu na plyn s dodávkou v najbližšom mesiaci na burze v Amsterdame klesla v priebehu dopoludnia až o 16 %.

Amsterdam 14. marca (TASR) - Európske ceny zemného plynu si v pondelok predĺžili pokles z minulého týždňa na základe signálov, že na rokovaniach o zastavení vojny na Ukrajine je možné dosiahnuť pokrok. To by viedlo k uvoľneniu napätia v súvislosti s potenciálnym obmedzením dodávok z Ruska. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.

Akýkoľvek pokrok na rokovaniach o možnom prímerí by priniesol úľavu na trh s plynom po rekordných cenách a vysokej volatilite v uplynulých týždňoch. Vojna rozvírila komoditné trhy od plynu až po obilniny, pričom sankcie zamerané na izoláciu Moskvy skomplikovali situáciu obchodníkov.

Cena referenčného európskeho termínovaného kontraktu na plyn s dodávkou v najbližšom mesiaci na burze v Amsterdame klesla v priebehu dopoludnia až o 16 %. Aj ceny elektriny v severozápadnej Európe sa znížili, o viac ako 10 %.

Presnejšie, cena aprílového kontraktu na plyn sa do 10.54 h v Amsterdame znížila o 11 % na 116,76 eura za megawatthodinu.

Ceny elektriny v Nemecku, najväčšom trhu v regióne, s dodávkou na budúci mesiac klesli už piaty deň po sebe, a to o 12 % na 250 eur za megawatthodinu.

Ilustračná snímka
Foto: TASR/Pavol Ďurčo


Toky plynu z Ruska do Európy boli na normálnych úrovniach ako na trase cez Ukrajinu, tak aj na iných trasách. Dopyt po plyne sa pritom môže zmierniť aj v dôsledku priaznivejšieho počasia.

Ďalšie kolo rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou o prímerí sa začalo v pondelok ráno prostredníctvom videospojenia, podľa Mychajla Podoľaka, poradcu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Podoľak uviedol, že Rusko prešlo od ultimát k pozornému počúvaniu.

Obchodníci s plynom v regióne sa zameriavajú na každý krok v rokovaniach, pretože stále existuje reálne riziko, že by mohlo dôjsť k obmedzeniu dodávok. A hoci Európska únia plánuje tento rok obmedziť dovoz plynu z Ruska o dve tretiny, potrebuje doplniť zásoby, ktoré sú rekordne nízke.

Nemecký minister financií Christian Lindner v tejto súvislosti povedal, že je naďalej proti akýmkoľvek iniciatívam, ktoré by zasiahli dodávky ropy a plynu.

Do prístavov v Európe mieri zároveň viac plavidiel so skvapalneným zemným plynom (LNG). Očakáva sa tiež oteplenie, čo zmiernilo tlak na európske zásoby plynu, ktoré sa na konci februára vrátili späť na päťročný priemer. Európske nádrže sú v súčasnosti plné na 26 %.

ŠULEKOVÁ: Vyhorenie vzniká aj zo súcitu, ohrozuje pomáhajúce profesie

V relácii TASR TV Zdravie diskutuje Lucia Illanitzová so psychologičkou Evou Šulekovou.

- Máte chuť premýšľať? Otestujte vaše logické myslenie.

- Nový nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul pricestoval do Izraela v rámci svojej prvej zahraničnej návštevy na poste šéfa diplomacie.

- Návrh ruského prezidenta Vladimira Putina na priame rokovania medzi Moskvou a Kyjevom je „prvým krokom, to však nestačí“, uviedol v nedeľu francúzsky prezident Emmanuel Macron.

- Syndróm vyhorenia je vždy spojený so záťažou zodpovednosti a výkonu, poznáme aj špecifické vyhorenie zo súcitu, ktorým trpia napríklad ošetrovatelia. V relácii TASR TV Zdravie to uviedla psychologička Eva Šuleková.

- Námestník indického ministra zahraničných vecí Vikram Misrí obvinil v sobotu susedný Pakistan, že krátko po jeho začiatku porušil prímerie, na ktorom sa obe krajiny dohodli.

- Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Rusko si musí premyslieť návrh na 30-dňové prímerie vo vojne s Ukrajinou, ktorý v ten istý deň predložili západní spojenci Kyjeva združení v tzv. koalícii ochotných.

- Americký prezident Donald Trump oznámil, že India a Pakistan sa po rozhovoroch sprostredkovaných Spojenými štátmi dohodli na „okamžitom a úplnom prímerí“.

- Kyjev a jeho európski spojenci sa dohodli, že vyzvú Rusko, aby akceptovalo zavedenie 30-dňového bezpodmienečného úplného prímeria v bojoch na Ukrajine s platnosťou od pondelka 12. mája.

- Slovenské matky dokážu ušetriť svojim deťom o 75 % viac financií než tie české. Informovala o tom online investičná platforma Portu.

- Obnovený proces s niekdajším bosom bratislavskej skupiny piťovcov Jurajom O. a spol. má na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku pokračovať na budúci týždeň v piatok (16. 5.).

- Opozičné hnutie PS navrhuje zmenu kvóra poslancov Národnej rady (NR) SR potrebného na podanie návrhu na disciplinárne konanie voči generálnemu prokurátorovi.

- Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vyzval v sobotu Indiu a Pakistan, aby medzi sebou obnovili priamu komunikáciu v záujme „vyhnúť sa nezrovnalostiam“ v stupňujúcom sa konflikte medzi týmito susednými krajinami.

- Slovenskí hokejisti prehrali vo svojom prvom zápase na 88. majstrovstvách sveta v Štokholme s domácim Švédskom 0:5.

- Veľvyslanectvo Spojených štátov v ukrajinskej metropole Kyjev v piatok varovalo pred možným veľkým leteckým útokom, ktorý by sa mohol uskutočniť v najbližších dňoch.

- Ukrajina v piatok oznámila vyhostenie dvoch maďarských diplomatov. K tomuto kroku pristúpila v reakcii na vyhostenie dvoch pracovníkov ukrajinského veľvyslanctva z Budapešti.

- Spojené štáty a ich európski spojenci dokončujú návrh na 30-dňové prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorý by v prípade jeho odmietnutia viedol k uvaleniu ďalších sankcií na Moskvu.

- Polícia po stredajšom (7. 5.) lúpežnom prepadnutí 60-ročnej ženy v Turčianskych Kľačanoch v okrese Martin zadržala jednu osobu, voči ktorej však nevzniesla obvinenie a prepustila ju na slobodu.

- Vo veku 103 rokov zomrela v piatok v Nemecku jedna z posledných preživších holokaustu Margot Friedländerová.

- Rusko vyjadrilo nádej, že bude naďalej rozvíjať svoj dialóg s Vatikánom, uviedlo v piatok ministerstvo zahraničných vecí v Moskve po zvolení nového pápeža Leva XIV.

- Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte chce, aby sa členské krajiny NATO na júnovom summite dohodli na zvýšení obranných výdavkov na úroveň päť percent svojho HDP do roku 2032.