Praha 15. novembra (TASR) - Česká ekonomika prešla od novembra 1989 dramatickým vývojom od centrálne plánovanej k trhovej, ktorá je súčasťou Európskej únie (EÚ).

Výsledkom je najvyššia životná úroveň domácností v histórii krajiny. Zároveň už ľudia nestoja v radoch na banány a českú korunu môžu vymeniť bez problémov za doláre či eurá, konštatuje vo svojej analýze český denník E15.

Na jedného Čecha podľa denníka dnes pripadá hodnota vyrobených tovarov a služieb za viac ako 27.000 USD (21.711,16 eura), zatiaľ čo v roku 1995 to bolo len 12.900 USD. No aj napriek tomu patria Česi medzi najväčších pesimistov v Európe, čo sa týka budúceho vývoja. Faktom je, že sa nenaplnili očakávania ľudí z prelomu rokov 1989 a 1990, že Česko rýchlo doženie západoeurópske krajiny.

Skutočnosť je po štvrťstoročí oveľa triezvejšia, ale rozhodne nie zlá. Česká republika doháňa vyspelejšie krajiny, aj keď pomalšie, ako sa čakalo. Hrubý domáci produkt (HDP) Česka sa od roku 1995 viac ako zdvojnásobil, zatiaľ čo výkon nemeckej ekonomiky vzrástol o 81 %. Ekonomika ČR je už výkonnejšia ako portugalská, ktorá mala pred ňou v 90. rokoch výrazný náskok.

Česko doháňajú Poľsko a Slovensko

Na druhej strane zase Česko doháňajú Poľsko a Slovensko, ktorých ekonomiky rastú oveľa rýchlejšie. "Z nášho pohľadu došlo k najväčšiemu a nepriaznivému rozdielu vo vývoji v ostatných rokoch. Zatiaľ čo poľská a slovenská ekonomika rastú, my a Maďarsko v zásade stagnujeme," upozornil europoslanec a bývalý člen vedenia Českej národnej banky (ČNB) Luděk Niedermayer. "A len tesne si držíme pozíciu druhej najbohatšej ekonomiky regiónu po Slovinsku. Z tigra strednej Európy v 90. rokoch sme tak spadli do priemeru," dodal.

Vývoj stredoeurópskych ekonomík bol pritom na začiatku podobný. "Pre všetky krajiny to bol obrovský prelom, keď si museli nájsť cestu k trhovej ekonomike," vyhlásil hlavný ekonóm UniCredit Bank Pavel Sobíšek.

Česko a Slovensko a po rozdelení Česká republika si zvolili cestu rýchlych reforiem, ktoré naordinoval minister financií a neskôr premiér a prezident Václav Klaus. "Základné parametre reforiem začiatku 90. rokov boli nastavené dobre," uviedol Niedermayer a dodal, že "najväčším problémom bolo otáľanie so zlepšovaním regulačného prostredia a bagatelizovanie tohto problému".

Transformačný šok bol na dnešné pomery nepredstaviteľný - ekonomika sa v roku 1991 prepadla až o 9,7 % a o rok neskôr o 2,3 %.

Prudký rast, potom recesia

V roku 1993, keď sa federácia rozdelila, začalo v Česku obdobie prudkého ekonomického rastu, ktorý bol daný aj tým, že štátne banky podporovali aj neefektívne spoločnosti. Ružové sny sa skončili prebudením v rokoch 1997 a 1998, keď samostatné Česko zažilo svoju prvú recesiu. Tú odštartovala prudká devalvácia koruny v máji 1997.

Bankový socializmus vytvorený za Klausových vlád sa skončil finančnou krízou, keď musel najväčšie banky pred krachom zachrániť štát z peňazí daňových poplatníkov. Ale zlyhal aj dohľad Českej národnej banky, pretože skrachovali nielen veľké banky, ale tiež menšie inštitúcie.

Recesia pomohla do premiérskeho kresla v roku 1998 Milošovi Zemanovi. Ten vsadil na lákanie zahraničných investorov a privatizáciu štátnych bánk. V roku 1999 potom začína obdobie takmer desaťročného rastu, ktorý uťala až globálna kríza v roku 2008.

Po vstupe do EÚ v máji 2004 sa navyše rast ekonomiky ČR prudko zrýchlil. Dôvodom bolo otvorenie západoeurópskeho trhu pre český tovar. Ekonomiku hnali dopredu aj výdavky socialistických vlád za cenu obrovských deficitov štátnych financií.

Svetová finančná kríza v roku 2008 však zrazila českú ekonomiku do najhlbšej recesie od vzniku ČR. Tento rok sa už hospodárstvo opäť vracia k celoročnému rastu. Napriek tomu to nie je nič ohromujúce.

"Naša ekonomika má na viac, než predvádza. Máme kvalitnú a prijateľne drahú pracovnú silu, slušnú infraštruktúru a výbornú polohu," dodal Niedermayer.