Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V prípade firiem "pred životom" ide o fázu, keď spoločnosť prešla administratívnym procesom založenia a čaká na zapojenie do ekonomiky.
Autor TASR
Praha 21. apríla (TASR) - Ako "zombie firmy" sa v Česku nazývajú spoločnosti, ktoré sú zapísané v obchodnom registri, nevykonávajú však už žiadnu činnosť. Nie je ich málo, podľa odhadov ich môže byť až pätina z celkového počtu. Informoval o tom server iDNES.cz.
"V Českej republike údajne existuje zhruba 100.000 mŕtvych firiem. Počet je teda obrovský," povedal Jiří Koubek, advokát spoločnosti GT Legal. Celkovo je pritom v obchodnom registri zapísaných viac než pol milióna firiem. "Zhruba každá piata firma v tejto krajine je teda nefunkčná," dodal. Oficiálnu štatistiku mŕtvych podnikov však Česko nemá, sú to iba odhady. Navonok mŕtva firma pritom môže mať množstvo podôb.
"Hlavne však nie je jasné a dá sa aj ťažko určiť, do akej miery sú firmy nevykazujúce žiadnu činnosť skutočne zombie alebo 'po živote'. Sú tu totiž aj minimálne ďalšie dva typy firiem, ktoré navonok nevykazujú žiadnu činnosť, sú však 'pred životom' alebo dokonca reálne žijú," uviedol Petr Bartoň, hlavný ekonóm investičnej skupiny Natland.
V prípade firiem "pred životom" ide o fázu, keď spoločnosť prešla administratívnym procesom založenia a čaká na zapojenie do ekonomiky. Takéto firmy vyčkávajú na okamih, keď ich majiteľ ucíti investičnú príležitosť. Vtedy je potrebné konať rýchlo a nie je možné v takomto období spoločnosť iba zakladať. "Je potrebné mať firmu už pripravenú, existujúcu, ktorá môže rýchlo začať konať. Bez tejto rýchlosti by v ekonomike dochádzalo k zbytočnému ničeniu hodnôt a všetci by boli chudobnejší," vysvetlil Bartoň.
V druhom prípade sa spoločnosť opäť tvári ako mŕtva, avšak normálne žije. Napríklad vlastní majetok, ktorý však nevytvára priebežné výnosy. Z pohľadu hospodárenia potom spoločnosť pôsobí ako zombie firma.
Okrem zdanlivo mŕtvych firiem má však Česko aj firmy, ktoré už mŕtve sú, ich majitelia ich však nezrušili. Počet takýchto podnikov vzrástol podľa všetkého najmä po covidovej a energetickej kríze. "Štát vtedy pribehol na pomoc mnohým odvetviam a firmám. Bohužiaľ, táto pomoc nebola práve najefektívnejšie alokovaná, keď za peniaze daňových poplatníkov sa zachránili aj firmy, ktoré mali problémy už pred zmienenými krízami," povedal ekonóm Raiffeisenbank Martin Kron. Ten zotavenie takýchto firiem považuje napriek dočasnej štátnej pomoci za nepravdepodobné.
"V Českej republike údajne existuje zhruba 100.000 mŕtvych firiem. Počet je teda obrovský," povedal Jiří Koubek, advokát spoločnosti GT Legal. Celkovo je pritom v obchodnom registri zapísaných viac než pol milióna firiem. "Zhruba každá piata firma v tejto krajine je teda nefunkčná," dodal. Oficiálnu štatistiku mŕtvych podnikov však Česko nemá, sú to iba odhady. Navonok mŕtva firma pritom môže mať množstvo podôb.
"Hlavne však nie je jasné a dá sa aj ťažko určiť, do akej miery sú firmy nevykazujúce žiadnu činnosť skutočne zombie alebo 'po živote'. Sú tu totiž aj minimálne ďalšie dva typy firiem, ktoré navonok nevykazujú žiadnu činnosť, sú však 'pred životom' alebo dokonca reálne žijú," uviedol Petr Bartoň, hlavný ekonóm investičnej skupiny Natland.
V prípade firiem "pred životom" ide o fázu, keď spoločnosť prešla administratívnym procesom založenia a čaká na zapojenie do ekonomiky. Takéto firmy vyčkávajú na okamih, keď ich majiteľ ucíti investičnú príležitosť. Vtedy je potrebné konať rýchlo a nie je možné v takomto období spoločnosť iba zakladať. "Je potrebné mať firmu už pripravenú, existujúcu, ktorá môže rýchlo začať konať. Bez tejto rýchlosti by v ekonomike dochádzalo k zbytočnému ničeniu hodnôt a všetci by boli chudobnejší," vysvetlil Bartoň.
V druhom prípade sa spoločnosť opäť tvári ako mŕtva, avšak normálne žije. Napríklad vlastní majetok, ktorý však nevytvára priebežné výnosy. Z pohľadu hospodárenia potom spoločnosť pôsobí ako zombie firma.
Okrem zdanlivo mŕtvych firiem má však Česko aj firmy, ktoré už mŕtve sú, ich majitelia ich však nezrušili. Počet takýchto podnikov vzrástol podľa všetkého najmä po covidovej a energetickej kríze. "Štát vtedy pribehol na pomoc mnohým odvetviam a firmám. Bohužiaľ, táto pomoc nebola práve najefektívnejšie alokovaná, keď za peniaze daňových poplatníkov sa zachránili aj firmy, ktoré mali problémy už pred zmienenými krízami," povedal ekonóm Raiffeisenbank Martin Kron. Ten zotavenie takýchto firiem považuje napriek dočasnej štátnej pomoci za nepravdepodobné.
