Cieľom tejto prioritnej osi je výstavba rýchlostných ciest a ciest I. triedy, ako aj modernizácia siete ciest I. triedy, ktoré pokrývajú viac ako polovicu všetkých dopravných výkonov na Slovensku.
Bratislava 18. júla (OTS) - Cez územie Banskobystrického kraja prechádza niekoľko významných rýchlostných ciest, ako aj ciest I. triedy. Projekty sú v rámci kraja zamerané práve na výstavbu a modernizáciu týchto komunikácií. V rámci OPD 2007 – 2013 sa na území Banskobystrického kraja realizujú projekty zo zdrojov EÚ v celkovej výške 152,6 mil. eur (suma k 20. 6. 2013).
PO 5 – Cestná infraštruktúra (rýchlostné cesty a cesty I. triedy)
Cieľom tejto prioritnej osi je výstavba rýchlostných ciest a ciest I. triedy, ako aj modernizácia siete ciest I. triedy, ktoré pokrývajú viac ako polovicu všetkých dopravných výkonov na Slovensku. . R1 Žarnovica – Šášovské Podhradie (1. a 2. etapa) . Výstavba cesty R2 Zvolen, východ – Pstruša . Výstavba rýchlostnej cesty R2 Pstruša – Kriváň . I/66 Polomka - bodová závada . I/50 Ružová osada, rekonštrukcia . R2 Žiar nad Hronom - obchvat . I/66 Brezno - obchvat, I. etapa . I/75 Veľký Krtíš – Pôtor - sanácia . I/50 Zvolen, Pustý Hrad – Neresnica, III. etapa . I/72 Zbojská, sedlo – Tisovec, Čertova dolina . Odstraňovanie nevyhovujúcich technických parametrov na cestách I. triedy
NAJVÝZNAMNEJŠIE PROJEKTY:
Úseku rýchlostnej cesty R1 ŽarnovicaFoto: TASR/Michal SvítokVýstavba R1 Žarnovica – Šášovské Podhradie
Osemnásťkilometrový úsek R1 spájajúci západ krajiny s východom môžu vodiči využívať od januára 2011. Stará cesta I. triedy I/65 medzi Žarnovicou a Šašovským Podhradím, vedúca údolím Hrona popri železničnej trati, predstavovala dlhodobo jeden z najkritickejších cestných úsekov na Slovensku, ktorý bol miestom častých dopravných nehôd a kolón. Výstavba štvorprúdovej rýchlostnej cesty bola rozdelená na dva stavebné úseky. Úsek prvej etapy nahradil na jeseň 2009 cestu I/65 a plynulo nadviazal na úsek rýchlostnej cesty R1 od Tekovských Nemiec po Žarnovicu. Úsek druhej etapy, dlhý vyše 8 kilometrov, je pokračovaním komunikačného systému od novovybudovanej mimoúrovňovej križovatky Lehôtka pod Brehmi po mimoúrovňovú križovatku Šášov. Súčasťou úseku je aj niekoľko mostov. Celkové oprávnené náklady na projekt: 167,5 mil. eur, z toho Európska únia preplatila 111 mil. eur.
R2 Žiar nad HronomFoto: TASR/Dušan Hein R2 Žiar nad Hronom - obchvat
Cieľom stavby v dĺžke takmer 5,7 kilometra, ktorá bude tvoriť obchvat mesta Žiar nad Hronom, je odľahčiť centrum mesta, ktorým v súčasnosti prejde viac ako 20.000 vozidiel denne. V rámci projektu, ktorý by mal byť dokončený v roku 2014, sa vybuduje aj 5 mostov. Celkové oprávnené náklady na projekt: 30,5 mil. eur, z toho Európska únia preplatí 25,5 mil. eur.
Štátna cesta I/66 na kilometri 103,900 pred odbočkou do Ľubietovej v smere z Brezna Foto: TASR/Jozef Ďurník I/66 Brezno - obchvat, I. etapa
Projekt je momentálne v príprave. Zahŕňa vybudovanie novej dvojpruhovej obojsmernej 2,5 km dlhej cesty, s ktorej výstavbou by sa malo začať ešte v tomto roku a ukončená by mala byť v roku 2015. Cesta odbremení centrum mesta najmä od ťažkej nákladnej dopravy.
Výstavba častí rýchlostnej cesty R2 medzi Zvolenom a Lučencom
Úseky by mali byť pre vodičov dokončené v roku 2015. Vyše osemkilometrová časť R2 zo Zvolena do Pstruše po dokončení vytvorí obchvat Zvolenskej Slatiny, Vígľaša a Pstruše. V tom istom roku by mal byť dokončený aj úsek rýchlostnej cesty v dĺžke 10,4 kilometra zo Pstruše po Kriváň.
Vo zvolenskej časti Neresnica sa 28. novembra 2011 slávnostným poklepaním symbolického základného kameňa oficiálne začala výstavba mimoúrovňovej križovatky ciest I/50 a I/66 a rekonštrukcia priľahlých ulíc. Stavba, financovaná z eurofondov a štátneho rozpočtu, má odľahčiť dopravu a zabrániť častým zápcham v tomto kľúčovom uzle, kde sa križuje frekventovaná severo-južná s východo-západnou tranzitnou trasou. Na snímke vizualizácia budúcej križovatky.Foto: TASR/Dušan Hein I/50 Zvolen, Pustý Hrad – Neresnica, III. etapa
Preťaženej doprave vo Zvolene by mala výrazne pomôcť mimoúrovňová križovatka ciest I/66 a I/50 s plánovaným ukončením koncom roka 2013.
Operačný program OPD
Operačný program Doprava (OPD) predstavuje programový dokument Slovenskej republiky pre čerpanie pomoci z fondov Európskej únie v sektore dopravy na roky 2007 – 2013 (Kohézny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja). Jeho globálnym cieľom je podpora trvalo udržateľnej mobility prostredníctvom rozvoja dopravnej infraštruktúry a rozvoja verejnej osobnej dopravy. Realizáciou tohto cieľa sa prispeje k zlepšeniu dostupnosti SR, jednotlivých regiónov a ich vzájomného prepojenia a k znižovaniu regionálnych disparít a k podpore rozvoja ekonomických aktivít a zvyšovaniu konkurencieschopnosti SR. OPD má na roky 2007-2013 vyčlenený celkový rozpočet 3,8 miliardy eur. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR tieto financie zo zdrojov Európskej únie a štátneho rozpočtu prerozdeľuje na významné dopravné projekty, ako sú výstavba diaľnic, obnova ciest, modernizácia železníc, nákup nových vlakov či budovanie verejnej koľajovej dopravy v Bratislave a Košiciach. Prioritné osi OPD: PO1 - Železničná infraštruktúra PO2 - Cestná infraštruktúra (TEN-T) PO3 - Infraštruktúra intermodálnej prepravy PO4 - Infraštruktúra a dopravné prostriedky integrovaných dopravných systémov PO5 - Cestná infraštruktúra (rýchlostné cesty a cesty I. triedy) PO6 - Železničná verejná osobná doprava PO7 - Technická pomoc
Investícia do Vašej budúcnosti
Projekt technickej pomoci OPD "Poskytovanie služieb informačnej kampane Operačného programu Doprava 2007-2013" je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
