Podľa generálneho riaditeľa letiska Ivana Trhlíka sú však tieto údaje o prepravenom tovare stále veľmi nízke.
Autor TASR
Bratislava 24. januára (TASR) – Cez letisko Milana R. Štefánika v Bratislave sa v priebehu roku 2015 prepravilo celkovo 21.098 ton tovaru. V porovnaní s prechádzajúcim rokom 2014 to znamenalo nárast o 8,5 %. Podľa generálneho riaditeľa letiska Ivana Trhlíka sú však tieto údaje o prepravenom tovare stále veľmi nízke.
"V minulosti sme sa blížili k 30.000 tonám," opísal Trhlík. Ale aj to je napríklad v porovnaní s Viedňou, cez ktorú prejde približne 180.000 ton tovaru, veľmi málo. A to viedenské letisko nie je podľa jeho slov nijako zvlášť špecializované na prepravu tovaru ako napríklad Londýn či Amsterdam.
Podľa Trhlíka však bratislavskému letisku chýba cargo terminál a potrebuje tiež presvedčiť predovšetkým veľké špeditérske firmy, aby začali napríklad z oblasti Ďalekého východu lietať do Bratislavy a nie do Viedne, Bruselu alebo Amsterdamu. "Na to musíme vybudovať cargo terminál a presvedčiť ich o tom, že služby u nás sú lepšie," opísal Trhlík.
Možnosťou je podľa neho aj strategický partner, ktorý by išiel s letiskom do spoločného projektu. Náklady na vybudovanie terminálu, cez ktorý prejde 65.000 až 75.000 ton tovaru, sa totiž odhadujú na 20 miliónov eur. Možnosti intermodálnej dopravy v Bratislave však podľa Trhlíka stoja za to, aby sa nimi niekto zaoberal. Teda je tu príležitosť na prepojenie železničnej, vodnej a cestnej dopravy.
"V tomto je nám každá rada drahá, radi si necháme poradiť," konštatoval Trhlík. Každé letisko by malo podľa neho rozvíjať osobnú aj nákladnú dopravu. "Ale orientovať sa len na nákladnú dopravu, ako to niektoré štúdie v minulosti odporúčali, to je nezmysel," dodal.
"V minulosti sme sa blížili k 30.000 tonám," opísal Trhlík. Ale aj to je napríklad v porovnaní s Viedňou, cez ktorú prejde približne 180.000 ton tovaru, veľmi málo. A to viedenské letisko nie je podľa jeho slov nijako zvlášť špecializované na prepravu tovaru ako napríklad Londýn či Amsterdam.
Podľa Trhlíka však bratislavskému letisku chýba cargo terminál a potrebuje tiež presvedčiť predovšetkým veľké špeditérske firmy, aby začali napríklad z oblasti Ďalekého východu lietať do Bratislavy a nie do Viedne, Bruselu alebo Amsterdamu. "Na to musíme vybudovať cargo terminál a presvedčiť ich o tom, že služby u nás sú lepšie," opísal Trhlík.
Možnosťou je podľa neho aj strategický partner, ktorý by išiel s letiskom do spoločného projektu. Náklady na vybudovanie terminálu, cez ktorý prejde 65.000 až 75.000 ton tovaru, sa totiž odhadujú na 20 miliónov eur. Možnosti intermodálnej dopravy v Bratislave však podľa Trhlíka stoja za to, aby sa nimi niekto zaoberal. Teda je tu príležitosť na prepojenie železničnej, vodnej a cestnej dopravy.
"V tomto je nám každá rada drahá, radi si necháme poradiť," konštatoval Trhlík. Každé letisko by malo podľa neho rozvíjať osobnú aj nákladnú dopravu. "Ale orientovať sa len na nákladnú dopravu, ako to niektoré štúdie v minulosti odporúčali, to je nezmysel," dodal.