Estónskom, ktoré má len 1,3 milióna obyvateľov, otriaslo odhalenie, že tamojšie banky prepierali peniaze z Ruska, Moldavska a Azerbajdžanu prostredníctvom nerezidentských bankových účtov.
Autor TASR
Tallinn 3. októbra (TASR) - Banky v Estónsku, ktoré sa ocitlo v centre najnovšieho škandálu v súvislosti s praním špinavých peňazí, uskutočnili v rokoch 2008-2017 cezhraničné platby za viac ako 1 bilión eur. Uviedla to v stredu centrálna banka v Tallinne.
Najväčšia dánska banka Danske v septembri na základe interného vyšetrovania priznala, že veľká časť transakcií vo výške 200 miliárd eur v jej estónskej pobočke bola "podozrivá".
Estónskom, ktoré má len 1,3 milióna obyvateľov, otriaslo odhalenie, že tamojšie banky prepierali peniaze z Ruska, Moldavska a Azerbajdžanu prostredníctvom nerezidentských bankových účtov.
Údaje o cezhraničných tokoch naznačujú, že rozsah prania špinavých peňazí prostredníctvom malej pobaltskej krajiny mohol byť väčší, ako sa predtým predpokladalo. Estónska centrálna banka uviedla, že medzi rokmi 2008-2017 dosiahli cezhraničné transakcie 1,1 bilióna eur. Toto číslo zahŕňa všetky toky, vrátane transakcií rezidentov a nerezidentov.
Celkový výkon estónskeho hospodárstva pritom dosiahol minulý rok zhruba 25 miliárd USD (21,65 miliardy eur), čo naznačuje, že veľká časť tohto toku peňazí nebola priamo spojená s ekonomickou aktivitou v krajine.
Centrálna banka však neuviedla, či považuje niektoré toky za podozrivé. Dodala len, že toky nerezidentských financií "tvoria iba jednu časť sumy", a že nezhromažďuje samostatné údaje o týchto transakciách.
"Je to prekvapujúce číslo," povedal Jakob Dedenroth Bernhoft, expert na pranie špinavých peňazí v Kodani. "To naznačuje, že prípad Danske nie je jednorazovou záležitosťou, a že problém súvisí aj s inými bankami."
Ďalší obchodník skonštatoval, že severské banky sú považované za najlepšie medzi európskymi finančnými spoločnosťami.
"Roky sme nepretržite spolupracovali s úradmi, ako aj s centrálnymi bankami, aby sme zabezpečili spoľahlivé systémy a procesy týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí," povedal hovorca spoločnosti Swedbank, ktorá je najväčšou bankou v Estónsku po akvizícii Hansabank v roku 2005. Podľa jej internetových stránok má v krajine 800.000 súkromných a približne 140.000 firemných klientov.
Jej nordický rival SEB má tiež významné zastúpenie v Pobaltí po akvizíciách koncom 90. rokov minulého storočia. Na základe svojej výročnej správy za rok 2017 mal 920.000 súkromných a 99.000 firemných zákazníkov.
"Máme veľmi málo zákazníkov, ktorí nie sú z pobaltských krajín," povedal hovorca SEB.
Čísla, ktoré odrážajú možnú mieru prania špinavých peňazí prostredníctvom Estónska, sa v uplynulých mesiacoch objavovali postupne.
V máji údaje z estónskej jednotky finančnej spravodajskej polície ukázali, že od roku 2012 do roku 2016 bolo prostredníctvom bánk v krajine prepraných viac ako 13 miliárd USD, z toho najmenej 7,3 miliardy USD prešlo nerezidentskými bankovými účtami.
Minulý mesiac zverejnila svoje odhalenie Danske Bank. Jej generálny riaditeľ pre škandál rezignoval a regulačné orgány v Európskej únii spochybnili dohľad nad finančným sektorom v bloku.
(1 EUR = 1,1548 USD)
Najväčšia dánska banka Danske v septembri na základe interného vyšetrovania priznala, že veľká časť transakcií vo výške 200 miliárd eur v jej estónskej pobočke bola "podozrivá".
Estónskom, ktoré má len 1,3 milióna obyvateľov, otriaslo odhalenie, že tamojšie banky prepierali peniaze z Ruska, Moldavska a Azerbajdžanu prostredníctvom nerezidentských bankových účtov.
Údaje o cezhraničných tokoch naznačujú, že rozsah prania špinavých peňazí prostredníctvom malej pobaltskej krajiny mohol byť väčší, ako sa predtým predpokladalo. Estónska centrálna banka uviedla, že medzi rokmi 2008-2017 dosiahli cezhraničné transakcie 1,1 bilióna eur. Toto číslo zahŕňa všetky toky, vrátane transakcií rezidentov a nerezidentov.
Celkový výkon estónskeho hospodárstva pritom dosiahol minulý rok zhruba 25 miliárd USD (21,65 miliardy eur), čo naznačuje, že veľká časť tohto toku peňazí nebola priamo spojená s ekonomickou aktivitou v krajine.
Centrálna banka však neuviedla, či považuje niektoré toky za podozrivé. Dodala len, že toky nerezidentských financií "tvoria iba jednu časť sumy", a že nezhromažďuje samostatné údaje o týchto transakciách.
"Je to prekvapujúce číslo," povedal Jakob Dedenroth Bernhoft, expert na pranie špinavých peňazí v Kodani. "To naznačuje, že prípad Danske nie je jednorazovou záležitosťou, a že problém súvisí aj s inými bankami."
Ďalší obchodník skonštatoval, že severské banky sú považované za najlepšie medzi európskymi finančnými spoločnosťami.
"Roky sme nepretržite spolupracovali s úradmi, ako aj s centrálnymi bankami, aby sme zabezpečili spoľahlivé systémy a procesy týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí," povedal hovorca spoločnosti Swedbank, ktorá je najväčšou bankou v Estónsku po akvizícii Hansabank v roku 2005. Podľa jej internetových stránok má v krajine 800.000 súkromných a približne 140.000 firemných klientov.
Jej nordický rival SEB má tiež významné zastúpenie v Pobaltí po akvizíciách koncom 90. rokov minulého storočia. Na základe svojej výročnej správy za rok 2017 mal 920.000 súkromných a 99.000 firemných zákazníkov.
"Máme veľmi málo zákazníkov, ktorí nie sú z pobaltských krajín," povedal hovorca SEB.
Čísla, ktoré odrážajú možnú mieru prania špinavých peňazí prostredníctvom Estónska, sa v uplynulých mesiacoch objavovali postupne.
V máji údaje z estónskej jednotky finančnej spravodajskej polície ukázali, že od roku 2012 do roku 2016 bolo prostredníctvom bánk v krajine prepraných viac ako 13 miliárd USD, z toho najmenej 7,3 miliardy USD prešlo nerezidentskými bankovými účtami.
Minulý mesiac zverejnila svoje odhalenie Danske Bank. Jej generálny riaditeľ pre škandál rezignoval a regulačné orgány v Európskej únii spochybnili dohľad nad finančným sektorom v bloku.
(1 EUR = 1,1548 USD)