Frankfurt nad Mohanom 6. júna (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) v súlade s očakávaniami uvoľnila menovú politiku prvýkrát za takmer päť rokov. Dôvodom je spomalenie tempa rastu spotrebiteľských cien v eurozóne a zlepšenie inflačného výhľadu. TASR o tom informuje na základe tlačovej správy ECB.

"Väčšina ukazovateľov základnej inflácie v apríli, teda poslednom mesiaci, za ktorý máme k dispozícii údaje, ďalej klesala, čo potvrdzuje predpoklad, že cenové tlaky sa postupne znižujú," uviedla šéfka ECB Christine Lagardová na tlačovej konferencii po zasadnutí Rady guvernérov. Upozornila však na to, že inflácia zostáva naďalej vysoká.

"Mzdy stále rastú zvýšeným tempom, čím vyrovnávajú minulý prudký nárast inflácie," uviedla Lagardová. Predstihové indikátory však zároveň signalizujú, že rast miezd by sa v priebehu roka mal zmierniť.

ECB podľa jej šéfky očakáva, že inflácia sa bude po zvyšok roka pohybovať približne na aktuálnych úrovniach a v druhej polovici budúceho roka by mala klesnúť smerom k dvojpercentnému cieľu. Miery dlhodobejších inflačných očakávaní zostali celkovo stabilné, pričom väčšina z nich sa pohybuje okolo 2 %.

Riziká ohrozujúce rast ekonomiky sú podľa Lagardovej v najbližšom období vyvážené, ale v strednodobom horizonte zostávajú naklonené smerom nadol.

Prípadné oslabenie globálneho hospodárstva alebo eskalácia obchodného napätia medzi veľkými ekonomikami by mali negatívny vplyv na eurozónu. Hlavnými zdrojmi geopolitických rizík sú ruská agresia proti Ukrajine a konflikt na Blízkom východe. To môže viesť k zníženiu optimizmu firiem a domácností týkajúcich sa budúceho vývoja a k narušeniu globálneho obchodu. Takisto by rast ekonomiky eurozóny mohol byť slabší, ak budú účinky reštriktívnej menovej politiky silnejšie, než sa očakávalo.

Naopak, rast by mohol byť vyšší, ak sa inflácia ochladí rýchlejšie, ako sa prognózuje, a ak nárast dôvery a reálnych príjmov podporí výdavky alebo ak bude globálne hospodárstvo expandovať výraznejšie, ako sa očakáva.

Lagardová tiež zdôraznila, že ECB sa vopred nezaväzuje "k nejakej trajektórii úrokových sadzieb". To znamená, že toto prvé zníženie sadzieb automaticky neznamená, že ECB bude okamžite pokračovať v uvoľňovaní menovej politiky. Rada guvernérov preto bude od zasadnutia k zasadnutiu pozorne monitorovať vývoj cien.

Cieľom ECB je dosiahnuť cenovú stabilitu v eurozóne v strednodobom horizonte s infláciou na úrovni dvoch percent. Podľa aktuálnych prognóz centrálnej banky tempo rastu cien v eurozóne dosiahne tento cieľ v roku 2026.

Rada guvernérov vo štvrtok rozhodla o znížení kľúčovej sadzby o 25 bázických bodov na 4,25 % z 22-ročného maxima 4,5 %. Sadzba pre jednodňové refinančné operácie klesla na 4,50 % a sadzba pre jednodňové sterilizačné operácie na 3,75 %.