Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Naším mandátom je cenová stabilita a musíme ho splniť pomocou všetkých nástrojov, ktoré máme k dispozícii, uviedla Christine Lagardová.
Autor TASR
Frankfurt nad Mohanom 1. novembra (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) musí pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb, aby potlačila infláciu, aj keď pravdepodobnosť recesie eurozóny vzrástla. Povedala to prezidentka ECB Christine Lagardová v rozhovore, ktorý v utorok zverejnil lotyšský portál Delfi. TASR o tom informuje na základe správ AP, DPA a Bloomberg.
"Naším mandátom je cenová stabilita a musíme ho splniť pomocou všetkých nástrojov, ktoré máme k dispozícii," uviedla Lagardová, ktorá tak do značnej miery zopakovala minulotýždňové posolstvo. "Sme odhodlaní urobiť všetko, čo je potrebné, aby sme infláciu vrátili späť k nášmu 2-% cieľu."
ECB v uplynulých mesiacoch na troch zasadnutiach zvýšila úrokové sadzby spolu o 200 bázických bodov a trhy očakávajú sériu ďalších krokov, ktoré by v roku 2023 posunuli depozitnú sadzbu zo súčasných 1,5 % blízko k 3 %.
"Cieľ je jasný a my tam ešte nie sme," povedala Lagardová bez toho, aby spresnila, kde by sa rast sadzieb mohol skončiť. "V budúcnosti budeme mať ďalšie zvýšenie sadzieb."
Miera inflácie v eurozóne sa v októbri vyšplhala na nový rekord 10,7 % a očakáva sa, že do roku 2024 zostane nad 2-% cieľom ECB. Stúpa tak riziko, že podniky a domácnosti začnú tomu prispôsobovať svoje správanie.
"Čím dlhšie zostane inflácia na takých vysokých úrovniach, tým väčšie je riziko, že sa rozšíri do celej ekonomiky," poznamenala Lagardová, podľa ktorej je potrebné zabezpečiť návrat inflácie k 2 % v strednodobom horizonte.
Rast ekonomiky eurozóny už zoslabol a mnohí analytici predpovedajú regiónu pokles počas zimy, keďže Rusko obmedzilo dodávky energií do Európy.
Lagardová pripustila, že pravdepodobnosť recesie sa zvýšila, ale zároveň zdôraznila, že stabilné ceny sú "základom hladko fungujúcej ekonomiky, z ktorej budú mať prospech všetci".
Vzhľadom na to, že stúpajúce úrokové sadzby zvyšujú úroky z hypoték a poškodzujú korporátnych dlžníkov, Lagardová poznamenala, že banky sú v silnejšej pozícii, ako boli v období pred dlhovou krízou v roku 2008.
Vlády však musia byť počas aktuálnej krízy životných nákladov opatrné a zabezpečiť, aby bola každá fiškálna pomoc dočasná a zameraná na tých, ktorí ju najviac potrebujú, dodala Lagardová.
Členka Výkonnej rady ECB Isabel Schnabelová medzitým pre nemecké rádio Deutschlandfunk Kultur povedala, že ECB sa snaží "ovládnuť dynamiku inflácie", pričom jej primárnym nástrojom sú úrokové sadzby.
Uviedla tiež, že ekonomické modely, ktoré ECB používa na predpovedanie rastu cien, majú svoje limity v čase, keď sa mení geopolitická situácia a mechanika globálneho obchodu.
"Naším mandátom je cenová stabilita a musíme ho splniť pomocou všetkých nástrojov, ktoré máme k dispozícii," uviedla Lagardová, ktorá tak do značnej miery zopakovala minulotýždňové posolstvo. "Sme odhodlaní urobiť všetko, čo je potrebné, aby sme infláciu vrátili späť k nášmu 2-% cieľu."
ECB v uplynulých mesiacoch na troch zasadnutiach zvýšila úrokové sadzby spolu o 200 bázických bodov a trhy očakávajú sériu ďalších krokov, ktoré by v roku 2023 posunuli depozitnú sadzbu zo súčasných 1,5 % blízko k 3 %.
"Cieľ je jasný a my tam ešte nie sme," povedala Lagardová bez toho, aby spresnila, kde by sa rast sadzieb mohol skončiť. "V budúcnosti budeme mať ďalšie zvýšenie sadzieb."
Miera inflácie v eurozóne sa v októbri vyšplhala na nový rekord 10,7 % a očakáva sa, že do roku 2024 zostane nad 2-% cieľom ECB. Stúpa tak riziko, že podniky a domácnosti začnú tomu prispôsobovať svoje správanie.
"Čím dlhšie zostane inflácia na takých vysokých úrovniach, tým väčšie je riziko, že sa rozšíri do celej ekonomiky," poznamenala Lagardová, podľa ktorej je potrebné zabezpečiť návrat inflácie k 2 % v strednodobom horizonte.
Rast ekonomiky eurozóny už zoslabol a mnohí analytici predpovedajú regiónu pokles počas zimy, keďže Rusko obmedzilo dodávky energií do Európy.
Lagardová pripustila, že pravdepodobnosť recesie sa zvýšila, ale zároveň zdôraznila, že stabilné ceny sú "základom hladko fungujúcej ekonomiky, z ktorej budú mať prospech všetci".
Vzhľadom na to, že stúpajúce úrokové sadzby zvyšujú úroky z hypoték a poškodzujú korporátnych dlžníkov, Lagardová poznamenala, že banky sú v silnejšej pozícii, ako boli v období pred dlhovou krízou v roku 2008.
Vlády však musia byť počas aktuálnej krízy životných nákladov opatrné a zabezpečiť, aby bola každá fiškálna pomoc dočasná a zameraná na tých, ktorí ju najviac potrebujú, dodala Lagardová.
Členka Výkonnej rady ECB Isabel Schnabelová medzitým pre nemecké rádio Deutschlandfunk Kultur povedala, že ECB sa snaží "ovládnuť dynamiku inflácie", pričom jej primárnym nástrojom sú úrokové sadzby.
Uviedla tiež, že ekonomické modely, ktoré ECB používa na predpovedanie rastu cien, majú svoje limity v čase, keď sa mení geopolitická situácia a mechanika globálneho obchodu.
