Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 19. november 2024Meniny má Alžbeta
< sekcia Ekonomika

Ch. Lagardová: Globálna ekonomika sa rozpadá na konkurenčné bloky

Na archívnej snímke prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová. Foto: TASR/AP

Európa sa podľa Lagardovej v súčasnosti nachádza v kritickom momente, ktorý ovplyvňujú faktory, ako je deglobalizácia, demografia a dekarbonizácia.

Frankfurt nad Mohanom 17. novembra (TASR) - Objavuje sa čoraz viac signálov, že globálna ekonomika sa rozpadá na konkurenčné bloky, uviedla v piatok šéfka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová. TASR o tom informuje na základe správy CNBC.

Európa sa podľa Lagardovej v súčasnosti nachádza v kritickom momente, ktorý ovplyvňujú faktory, ako je deglobalizácia, demografia a dekarbonizácia.

"Objavuje sa čoraz viac signálov fragmentácie globálnej ekonomiky na konkurenčné bloky," uviedla šéfka ECB na Európskom bankovom kongrese (European Banking Congress). V prípade Európy sa zdá, že už v roku 2025 sa zrejme začne nepretržitý pokles populácie v produktívnom veku. K tomu je potrebné pripočítať klimatické katastrofy, ktoré sa každoročne zvyšujú.

Preto budú v najbližšom čase potrebné masívne investície, ktoré si vyžiadajú to, čo Lagardová nazvala "generačným úsilím". "Objavujú sa nové obchodné prekážky, takže budeme musieť prehodnotiť dodávateľské reťazce a investovať do nových, ktoré budú bezpečnejšie, efektívnejšie a bližšie k nám," uviedla Lagardová.

"Vzhľadom na starnutie našich spoločností budeme musieť zaviesť nové technológie, aby sme dokázali zvýšiť produkciu s menším počtom pracovníkov. Pri tom nám pomôže digitalizácia. A keďže klíma sa otepľuje, budeme musieť bezodkladne pokročiť v prechode na zelenú ekonomiku," dodala.

Podľa jej odhadov si plánovaná ekologická transformácia EÚ do konca tohto desaťročia vyžiada dodatočné investície vo výške 620 miliárd eur ročne, pričom ďalších 125 miliárd eur ročne bude potrebných na digitálnu transformáciu.

"Vlády majú najvyšší dlh od druhej svetovej vojny a európske financovanie obnovy sa skončí v roku 2026. Banky budú potom musieť zohrať ústrednú úlohu, ale nemôžeme od nich očakávať, že do svojich bilancií prevezmú toľko rizika," uviedla Lagardová a zdôraznila, že preto je potrebné dokončiť plány týkajúce sa integrácie kapitálových trhov do jednotnej únie (CMU).

Rokovania o potenciálnej kapitálovej únii v Európe stále prebiehajú. Cieľom je vytvoriť jednotný trh pre kapitál, ktorý by sa priblížil tomu, čo je k dispozícii v USA. Oficiálnym cieľom EÚ je dosiahnuť, aby "peniaze - investície a úspory - prúdili v rámci celej EÚ, aby z nich mohli profitovať spotrebitelia, investori a firmy bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú".