Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Lagardová tiež zdôraznila, že odlišné politiky centrálnych bánk v Európe a USA v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu viedli k odlišnému charakteru inflácie na oboch stranách Atlantiku.
Autor TASR
Washington 25. apríla (TASR) - Zvýšenie úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky (ECB) nezníži ceny energií, ktoré sa podieľajú zhruba polovicou na miere inflácie v eurozóne. Uviedla to v nedeľu (24. 4.) prezidentka ECB Christine Lagardová v rozhovore pre americkú CBS.
ECB čelí čoraz väčšiemu tlaku na zvýšenie úrokových sadzieb. "Inflácia v Európe je momentálne veľmi vysoká. Päťdesiat percent z toho súvisí s cenami energií a ruská vojna na Ukrajine ceny dramaticky zvýšila," povedala Lagardová pre CBS. "Ak dnes zvýšim úrokové sadzby, nezníži to ceny energií," vyhlásila.
Centrálne banky na celom svete začali vo veľkej miere zvyšovať úrokové sadzby v reakcii na infláciu, aby stúpli náklady na úvery a spomalila sa spotreba, čím sa zmierni tlak na ceny.
Lagardová opäť obhajovala postoj ECB, ktorá sa snaží postupne ukončiť svoju podporu pre ekonomiku eurozóny počas krízy. "V priebehu 3. štvrťroka prerušíme nákupy aktív, s vysokou pravdepodobnosťou tak urobíme už začiatkom 3. štvrťroka," povedala Lagardová, ktorá sa vo Washingtone zúčastňuje na stretnutiach finančníkov. "Potom sa pozrieme na úrokové sadzby a to, ako a o koľko ich zvýšime."
Lagardová tiež zdôraznila, že odlišné politiky centrálnych bánk v Európe a USA v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu viedli k odlišnému charakteru inflácie na oboch stranách Atlantiku.
V Európe sa podľa nej "zamerali predovšetkým na udržanie pracovných miest, a nie nevyhnutne na posielanie šekov," čím umožnili ľuďom udržať si zamestnanie napriek poklesu ekonomiky a vrátiť sa do práce, keď sa podnikanie opäť rozbehlo.
V Spojených štátoch je však situácia na pracovnom trhu dosť napätá a množstvo voľných pracovných miest zostáva neobsadených. Toto napätie podľa Lagardovej prispieva k vysokej inflácii a sekundárnemu efektu, keď ceny stúpajú, mzdy rastú a pre nedostatok pracovnej sily sa mzdy ďalej zvyšujú, čo sa spätne premieta do cien. "To je jeden z rozdielov medzi našimi dvoma ekonomikami," skonštatovala.
Medziročná miera inflácie v eurozóne dosiahla v marci 7,5 % a v Spojených štátoch 8,5 %.
TASR správu prevzala z AFP.
ECB čelí čoraz väčšiemu tlaku na zvýšenie úrokových sadzieb. "Inflácia v Európe je momentálne veľmi vysoká. Päťdesiat percent z toho súvisí s cenami energií a ruská vojna na Ukrajine ceny dramaticky zvýšila," povedala Lagardová pre CBS. "Ak dnes zvýšim úrokové sadzby, nezníži to ceny energií," vyhlásila.
Centrálne banky na celom svete začali vo veľkej miere zvyšovať úrokové sadzby v reakcii na infláciu, aby stúpli náklady na úvery a spomalila sa spotreba, čím sa zmierni tlak na ceny.
Lagardová opäť obhajovala postoj ECB, ktorá sa snaží postupne ukončiť svoju podporu pre ekonomiku eurozóny počas krízy. "V priebehu 3. štvrťroka prerušíme nákupy aktív, s vysokou pravdepodobnosťou tak urobíme už začiatkom 3. štvrťroka," povedala Lagardová, ktorá sa vo Washingtone zúčastňuje na stretnutiach finančníkov. "Potom sa pozrieme na úrokové sadzby a to, ako a o koľko ich zvýšime."
Lagardová tiež zdôraznila, že odlišné politiky centrálnych bánk v Európe a USA v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu viedli k odlišnému charakteru inflácie na oboch stranách Atlantiku.
V Európe sa podľa nej "zamerali predovšetkým na udržanie pracovných miest, a nie nevyhnutne na posielanie šekov," čím umožnili ľuďom udržať si zamestnanie napriek poklesu ekonomiky a vrátiť sa do práce, keď sa podnikanie opäť rozbehlo.
V Spojených štátoch je však situácia na pracovnom trhu dosť napätá a množstvo voľných pracovných miest zostáva neobsadených. Toto napätie podľa Lagardovej prispieva k vysokej inflácii a sekundárnemu efektu, keď ceny stúpajú, mzdy rastú a pre nedostatok pracovnej sily sa mzdy ďalej zvyšujú, čo sa spätne premieta do cien. "To je jeden z rozdielov medzi našimi dvoma ekonomikami," skonštatovala.
Medziročná miera inflácie v eurozóne dosiahla v marci 7,5 % a v Spojených štátoch 8,5 %.
TASR správu prevzala z AFP.
