Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Chorvátsko, ktoré v súčasnosti čelí vyše 300-tisícovej nezamestnanosti, však chce presvedčiť, že bude vzorným žiakom a ekonomickým prínosom pre EÚ.
Autor TASR
Brusel 1. júla (TASR) - Chorvátsko je iba druhou členskou krajinou Európskej únie (EÚ), ktorá do tohto zoskupenia vstupovala jednotlivo. Predtým tak urobilo iba Grécko v roku 1981. V ostatných prípadoch sa únia rozširovala o dve, tri a viac krajín naraz. Chorváti však od prvého dňa členstva v únii narážajú na bariéry na pracovnom trhu.
Po nedeľňajších (30. 6.) veľkolepých oslavách v Záhrebe, za prítomnosti popredných politikov EÚ a z členských štátov, sa Chorváti zobudili do reality, ku ktorej patrí napríklad to, že už deväť krajín únie zaviedlo dočasné dvojročné uzavretie svojho pracovného trhu pre občanov Chorvátska.
Obavy viacerých členských štátov pramenia aj z toho, že po Bulharsku a Rumunsku bude teraz Chorvátsko treťou najchudobnejšou krajinou únie a vstup do EÚ podnieti mnohých Chorvátov vycestovať za lepšou prácou do zahraničia. V čase vstupu Chorvátska hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa predstavoval 61 % priemeru EÚ. V prípade Bulharska je to 47 % a Rumunska 49 %. Chorváti majú v tomto smere najbližšie k Cypru, kde HDP na hlavu dosahuje 62 % priemeru únie.
Posledný zo štátov, ktoré dočasne obmedzili svoj pracovný trh pre nového člena, bol Cyprus. Nikózia toto opatrenie oznámila koncom minulého týždňa. Predtým tak urobili aj Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko, Rakúsko, Slovinsko, Veľká Británia a Španielsko. Chorvátsko sa v rámci práva na recipročné opatrenia rozhodlo uplatniť podobné kroky voči občanom uvedených krajín.
Slovensko aj Česká republika patria medzi tie členské štáty únie, ktoré oznámili, že nebudú ukladať Chorvátom obmedzenia tohto druhu.
Chorvátsko, ktoré v súčasnosti čelí vyše 300-tisícovej nezamestnanosti, však chce presvedčiť, že bude vzorným žiakom a ekonomickým prínosom pre EÚ. A to aj napriek tomu, že Európska komisia (EK) môže už krátko po vstupe zaradiť Záhreb do procedúry nadmerného deficitu, keďže ten presahuje povolený limit 3 % HDP.
Guvernér Chorvátskej národnej banky Boris Vujčič minulý týždeň v rozhovore pre denník Frankfurter Allgemeine Zeitung uviedol, že si vie predstaviť vstup svojej krajiny do eurozóny v horizonte štyroch - piatich rokov. Zároveň pripustil, že Chorvátsko zatiaľ nespĺňa niektoré z požadovaných kritérií, keď inflácia a schodok rozpočtu sú príliš vysoké.
Po nedeľňajších (30. 6.) veľkolepých oslavách v Záhrebe, za prítomnosti popredných politikov EÚ a z členských štátov, sa Chorváti zobudili do reality, ku ktorej patrí napríklad to, že už deväť krajín únie zaviedlo dočasné dvojročné uzavretie svojho pracovného trhu pre občanov Chorvátska.
Obavy viacerých členských štátov pramenia aj z toho, že po Bulharsku a Rumunsku bude teraz Chorvátsko treťou najchudobnejšou krajinou únie a vstup do EÚ podnieti mnohých Chorvátov vycestovať za lepšou prácou do zahraničia. V čase vstupu Chorvátska hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa predstavoval 61 % priemeru EÚ. V prípade Bulharska je to 47 % a Rumunska 49 %. Chorváti majú v tomto smere najbližšie k Cypru, kde HDP na hlavu dosahuje 62 % priemeru únie.
Česko a Slovensko Chorvátom nebudú dávať obmedzenia
Posledný zo štátov, ktoré dočasne obmedzili svoj pracovný trh pre nového člena, bol Cyprus. Nikózia toto opatrenie oznámila koncom minulého týždňa. Predtým tak urobili aj Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko, Rakúsko, Slovinsko, Veľká Británia a Španielsko. Chorvátsko sa v rámci práva na recipročné opatrenia rozhodlo uplatniť podobné kroky voči občanom uvedených krajín.
Slovensko aj Česká republika patria medzi tie členské štáty únie, ktoré oznámili, že nebudú ukladať Chorvátom obmedzenia tohto druhu.
Chorvátsko, ktoré v súčasnosti čelí vyše 300-tisícovej nezamestnanosti, však chce presvedčiť, že bude vzorným žiakom a ekonomickým prínosom pre EÚ. A to aj napriek tomu, že Európska komisia (EK) môže už krátko po vstupe zaradiť Záhreb do procedúry nadmerného deficitu, keďže ten presahuje povolený limit 3 % HDP.
Guvernér Chorvátskej národnej banky Boris Vujčič minulý týždeň v rozhovore pre denník Frankfurter Allgemeine Zeitung uviedol, že si vie predstaviť vstup svojej krajiny do eurozóny v horizonte štyroch - piatich rokov. Zároveň pripustil, že Chorvátsko zatiaľ nespĺňa niektoré z požadovaných kritérií, keď inflácia a schodok rozpočtu sú príliš vysoké.
