Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hosťom Richarda Kvasňovského v relácii EKONOMIKA Tu a teraz je generálny riaditeľ spoločnosti Kosit Marián Christenko.
Autor Tablet.TV
Bratislava 20. septembra (Tablet.TV) - Slovensko až dve tretiny odpadu ukladá na skládky. Do roku 2035 sa má toto číslo významne znížiť. Ako ho pomôže naplniť zvýšenie poplatkov za skládkovanie, ktoré poslal parlament do druhého čítania? O tom hovoril generálny riaditeľ spoločnosti Kosit Marián Christenko.
Pokiaľ parlament schváli zvýšenie poplatkov za skládkovanie, malo by to pomôcť k tomu, aby sa na Slovensku odpad viac triedil alebo energeticky zhodnocoval. „Už v minulosti tu bolo viacero iniciatív meniť poplatky za skládkovanie. Táto sa dostala zatiaľ najďalej. Je to narovnanie štartovacej pozície pre investorov do odpadového hospodárstva, pretože poplatky za skládkovanie sú na Slovensku v porovnaní s inými krajinami veľmi nízke. Aj na príklade iných ekonomík by sa dalo povedať, že zvýšenie týchto poplatkov bude mať vplyv na zvýšenie miery triedenia komunálneho odpadu,“ upozornil Christenko s tým, že najväčší dosah bude mať táto zmena predovšetkým na komunálnu sféru. „Primátori a starostovia už pripravujú rozpočty na budúci rok a kalkulujú s tým, ako sa zmenia náklady za odpad po zmene zákona. ZMOS je najväčším kritikom návrhu zákona, no jeho postoj je absolútne pochopiteľný. Väčšiny miest a obcí sa totiž bude týkať. Niekde dosahuje úroveň skládkovania až 80%,“ vysvetlil Christenko.
Odvoz a likvidácia odpadu je na Slovensku v porovnaní so susednými krajinami veľmi lacná služba, ktorá príliš nezaťažuje rodinné rozpočty. „Za obal sa platí u nás často dvakrát. Po prvý raz pri nákupe napríklad plechovky nápoja výrobcovi za to, že odpad vytriedi za kupujúceho. Ako ho kupujúci vyhodí do komunálneho odpadu, zaplatí ešte za jeho likvidáciu obci. Pritom triedený odpad obec nič nestojí, lebo ho hradia výrobcovia. Preto by si mali ľudia rozmyslieť, kam hádžu odpad. Môžu na tom ušetriť,“ konštatoval Christenko, podľa ktorého pokiaľ obce nechcú platiť vyššie poplatky, mali by podporovať triedený zber alebo sa snažiť nájsť investora, ktorý by energeticky zhodnocoval odpad.
Novela zákona o poplatkoch za uloženie odpadov sa dostala do druhého čítania v Národnej rade SR. Od budúceho roka má byť poplatok za uloženie tony odpadu na skládku diferencovaný do siedmich tried podľa úrovne vytriedenia odpadu. Pri menej ako desaťpercentnej úrovni vytriedenia bude v roku 2019 poplatok 17 eur za tonu, o rok neskôr 26 eur za tonu a v roku 2021 ešte o sedem eur viac. Pri viac ako 60-percentnom vytriedení bude v roku 2019 poplatok sedem eur, o rok neskôr osem eur a o ďalší rok 11 eur. V súčasnosti je poplatok priemerne šesť eur.
Podľa dohody medzi inštitúciami EÚ do roku 2025 by sa malo recyklovať aspoň 55 percent odpadu produkovaného domácnosťami a malými podnikmi. Do roku 2030 by podiel recyklovaného komunálneho odpadu mal dosiahnuť 60 percent a do roku 2035 aspoň 65 percent. Recyklovať by sa v roku 2025 malo aj minimálne 65 percent odpadu z obalov, pričom tento podiel by mal do roku 2030 vzrásť na 70 percent. Do roku 2030 by malo na skládkach skončiť maximálne 10 percent komunálneho odpadu. Produkcia komunálneho odpadu na jedného obyvateľa Slovenskej republiky sa pohybuje na úrovni 348 kilogramov za rok, pričom miera separácie predstavuje v priemere 15 percent.
Pokiaľ parlament schváli zvýšenie poplatkov za skládkovanie, malo by to pomôcť k tomu, aby sa na Slovensku odpad viac triedil alebo energeticky zhodnocoval. „Už v minulosti tu bolo viacero iniciatív meniť poplatky za skládkovanie. Táto sa dostala zatiaľ najďalej. Je to narovnanie štartovacej pozície pre investorov do odpadového hospodárstva, pretože poplatky za skládkovanie sú na Slovensku v porovnaní s inými krajinami veľmi nízke. Aj na príklade iných ekonomík by sa dalo povedať, že zvýšenie týchto poplatkov bude mať vplyv na zvýšenie miery triedenia komunálneho odpadu,“ upozornil Christenko s tým, že najväčší dosah bude mať táto zmena predovšetkým na komunálnu sféru. „Primátori a starostovia už pripravujú rozpočty na budúci rok a kalkulujú s tým, ako sa zmenia náklady za odpad po zmene zákona. ZMOS je najväčším kritikom návrhu zákona, no jeho postoj je absolútne pochopiteľný. Väčšiny miest a obcí sa totiž bude týkať. Niekde dosahuje úroveň skládkovania až 80%,“ vysvetlil Christenko.
Odvoz a likvidácia odpadu je na Slovensku v porovnaní so susednými krajinami veľmi lacná služba, ktorá príliš nezaťažuje rodinné rozpočty. „Za obal sa platí u nás často dvakrát. Po prvý raz pri nákupe napríklad plechovky nápoja výrobcovi za to, že odpad vytriedi za kupujúceho. Ako ho kupujúci vyhodí do komunálneho odpadu, zaplatí ešte za jeho likvidáciu obci. Pritom triedený odpad obec nič nestojí, lebo ho hradia výrobcovia. Preto by si mali ľudia rozmyslieť, kam hádžu odpad. Môžu na tom ušetriť,“ konštatoval Christenko, podľa ktorého pokiaľ obce nechcú platiť vyššie poplatky, mali by podporovať triedený zber alebo sa snažiť nájsť investora, ktorý by energeticky zhodnocoval odpad.
Novela zákona o poplatkoch za uloženie odpadov sa dostala do druhého čítania v Národnej rade SR. Od budúceho roka má byť poplatok za uloženie tony odpadu na skládku diferencovaný do siedmich tried podľa úrovne vytriedenia odpadu. Pri menej ako desaťpercentnej úrovni vytriedenia bude v roku 2019 poplatok 17 eur za tonu, o rok neskôr 26 eur za tonu a v roku 2021 ešte o sedem eur viac. Pri viac ako 60-percentnom vytriedení bude v roku 2019 poplatok sedem eur, o rok neskôr osem eur a o ďalší rok 11 eur. V súčasnosti je poplatok priemerne šesť eur.
Podľa dohody medzi inštitúciami EÚ do roku 2025 by sa malo recyklovať aspoň 55 percent odpadu produkovaného domácnosťami a malými podnikmi. Do roku 2030 by podiel recyklovaného komunálneho odpadu mal dosiahnuť 60 percent a do roku 2035 aspoň 65 percent. Recyklovať by sa v roku 2025 malo aj minimálne 65 percent odpadu z obalov, pričom tento podiel by mal do roku 2030 vzrásť na 70 percent. Do roku 2030 by malo na skládkach skončiť maximálne 10 percent komunálneho odpadu. Produkcia komunálneho odpadu na jedného obyvateľa Slovenskej republiky sa pohybuje na úrovni 348 kilogramov za rok, pričom miera separácie predstavuje v priemere 15 percent.
