Dlhé roky bola Čína zázračnou ekonomikou sveta. Jej medziročný rast zostával vysokým. Tomu je teraz koniec.
Autor TASR
Peking/Hamburg 14. apríla (TASR) - Kým sa Európa teší z ekonomického vzostupu, Číne, ktorá je dôležitým obchodným partnerom Nemecka, hrozia morové rany. Čínu sužujú vysoké dlhy a prírastok hrubého domáceho produktu klesá. Informuje manager magazin (mm) na svojej internetovej stránke a dodáva, že kolaps sa nedá vylúčiť.
Čína stojí pred vážnymi problémami. V stredu (16. 4.) Peking uverejní prvé oficiálne údaje o hospodárskom raste v 1. štvrťroku 2014. Treba sa obávať negatívnych prekvapení.
Čína bola doteraz útočiskom pre nemecké manažérske fantázie. Koncerny od Adidasu po Volkswagen sa tam s vervou vrhli do podnikania. A ich úsilie sa zväčšovalo úmerne oslabovaniu európskeho trhu. Čína sa medzitým stala ústredným pilierom nemeckého hospodárskeho modelu: centrum výroby, piatym najväčším vývozným trhom a druhým najväčším cieľom dovozcov. Vzájomný obchodný obrat Číny a Nemecka prekročil 150 miliárd eur ročne. Od roku 2008 sa celkové nemecké investície v Číne zvýšili na viac ako dvojnásobok.
Je už dlhší čas jasné, že nová megaekonomika nebude naveky rásť medziročne o 10 %. A navyše, teraz sa hromadia signály, že po mnohých rokoch úžasného vzostupu hrozí krajine tvrdé pristátie.
Minulý týždeň publikoval Peking údaje o vývoji zahranično-obchodnej bilancie. Vyplýva z nich, že v marci klesol import do krajiny medziročne o 11,3 %. Je to čiastkový údaj, prirodzene, ale znepokojujúci. Odhaľuje, že čínska vnútorná spotreba zápasí s problémami.
Prečo k nim došlo? Čína sa dostala na koniec cesty, počas ktorej financovala svoj investičný rozvoj úvermi. Teraz sú jej firmy silno zadlžené a v ekonomike je veľa nadbytočných kapacít.
Banky a tieňové úverové ústavy poskytli v minulosti domácim firmám gigantické sumy. Minulý týždeň o tom informoval v správe o finančnej stabilite aj Medzinárodný menový fond (MMF).
Zadlženie podnikateľského sektora dosiahlo už 140 % čínskeho hrubého domáceho produktu (HDP). V nijakej inej rozvíjajúcej sa krajine nie je tento údaj taký vysoký. Krajina požičala bankám od roku 2008 veľké sumy, z ktorých časť bude treba teraz odpísať.
Keby tieto údaje pochádzali z inej krajiny než ďalekovýchodnej zázračnej ekonomiky, svet by musel byť skutočne vážne znepokojený.
Vzorec je totiž známy: Zadlženie súkromného sektora dosiahne neudržateľné rozmery, potom dôjde k prudkému poklesu prírastku HDP a domček z karát sa začne otriasať.
Podobná bola v roku 2007 krátko pred krachom situácia v Spojených štátoch, Veľkej Británii, Španielsku a v Írsku.
Čína má však niekoľko silných stránok, ktoré môžu zabrániť jej voľnému pádu. Veriteľov má vnútri svojich hraníc. Jej kapitálový trh je pomerne uzavretý. Únik kapitálu nepredstavuje nebezpečenstvo. Banky sú podľa údajov MMF dobré zabezpečené vkladmi. Zadlženie štátu zostáva nízke a krajina zostáva s obrovským náskokom svetovou jednotkou v objeme devízových rezerv.
Aukcia nízkoúročených štátnych dlhopisov v piatok (11.4.) ukázala, že sa investori obávajú o stabilitu Číny. Napriek tomu však úrady majú priestor na protiakcie; a to aj v prípade, ak by došlo k väčším krachom v nelegálnom bankovom sektore.
Dôsledky pre svetové finančné trhy budú zvládnuteľné. Ich účinok na reálnu ekonomiku však môže byť oveľa drastickejší - práve z nemeckého pohľadu.
Dlhé roky bola Čína zázračnou ekonomikou sveta. Jej medziročný rast zostával vysokým. Pokračovala v rýchlej modernizácii, jej investičná dynamika dosahovala takú intenzitu, ako nikde inde vo svete. Nech sa dialo čokoľvek, Čína pomáhala stabilizovať globálne hospodárstvo. Tak tomu bolo počas ázijskej finančnej krízy v roku 1997, po krachu novej ekonomiky (v USA), po 11. septembri 2001, počas veľkej recesie v rokoch 2008/2009. Zvyšok sveta musel krízy a otrasy pretrpieť, Čína držala svoj kurz a ostatných ťahala so sebou.
Dobré časy zrejme prvýkrát pominuli. Rovnako ako mnohé rozvíjajúce sa krajiny v minulosti, narazila aj Čína na limity svojho rastu. A tie sa tak ľahko neprekonávajú. Štát a spoločnosť musia držať krok s ekonomikou. To je ťažšie, než zaplniť krajinu továrňami, cestami a letiskami.
Pre Nemecko, ktorého export pozostáva prevažne z investičných statkov, luxusných áut a finálnych priemyselných výrobkov, to nie je nijaká dobrá správa.
Čína stojí pred vážnymi problémami. V stredu (16. 4.) Peking uverejní prvé oficiálne údaje o hospodárskom raste v 1. štvrťroku 2014. Treba sa obávať negatívnych prekvapení.
Čína bola doteraz útočiskom pre nemecké manažérske fantázie. Koncerny od Adidasu po Volkswagen sa tam s vervou vrhli do podnikania. A ich úsilie sa zväčšovalo úmerne oslabovaniu európskeho trhu. Čína sa medzitým stala ústredným pilierom nemeckého hospodárskeho modelu: centrum výroby, piatym najväčším vývozným trhom a druhým najväčším cieľom dovozcov. Vzájomný obchodný obrat Číny a Nemecka prekročil 150 miliárd eur ročne. Od roku 2008 sa celkové nemecké investície v Číne zvýšili na viac ako dvojnásobok.
Je už dlhší čas jasné, že nová megaekonomika nebude naveky rásť medziročne o 10 %. A navyše, teraz sa hromadia signály, že po mnohých rokoch úžasného vzostupu hrozí krajine tvrdé pristátie.
Minulý týždeň publikoval Peking údaje o vývoji zahranično-obchodnej bilancie. Vyplýva z nich, že v marci klesol import do krajiny medziročne o 11,3 %. Je to čiastkový údaj, prirodzene, ale znepokojujúci. Odhaľuje, že čínska vnútorná spotreba zápasí s problémami.
Prečo k nim došlo? Čína sa dostala na koniec cesty, počas ktorej financovala svoj investičný rozvoj úvermi. Teraz sú jej firmy silno zadlžené a v ekonomike je veľa nadbytočných kapacít.
Banky a tieňové úverové ústavy poskytli v minulosti domácim firmám gigantické sumy. Minulý týždeň o tom informoval v správe o finančnej stabilite aj Medzinárodný menový fond (MMF).
Zadlženie podnikateľského sektora dosiahlo už 140 % čínskeho hrubého domáceho produktu (HDP). V nijakej inej rozvíjajúcej sa krajine nie je tento údaj taký vysoký. Krajina požičala bankám od roku 2008 veľké sumy, z ktorých časť bude treba teraz odpísať.
Keby tieto údaje pochádzali z inej krajiny než ďalekovýchodnej zázračnej ekonomiky, svet by musel byť skutočne vážne znepokojený.
Vzorec je totiž známy: Zadlženie súkromného sektora dosiahne neudržateľné rozmery, potom dôjde k prudkému poklesu prírastku HDP a domček z karát sa začne otriasať.
Podobná bola v roku 2007 krátko pred krachom situácia v Spojených štátoch, Veľkej Británii, Španielsku a v Írsku.
Čína má však niekoľko silných stránok, ktoré môžu zabrániť jej voľnému pádu. Veriteľov má vnútri svojich hraníc. Jej kapitálový trh je pomerne uzavretý. Únik kapitálu nepredstavuje nebezpečenstvo. Banky sú podľa údajov MMF dobré zabezpečené vkladmi. Zadlženie štátu zostáva nízke a krajina zostáva s obrovským náskokom svetovou jednotkou v objeme devízových rezerv.
Aukcia nízkoúročených štátnych dlhopisov v piatok (11.4.) ukázala, že sa investori obávajú o stabilitu Číny. Napriek tomu však úrady majú priestor na protiakcie; a to aj v prípade, ak by došlo k väčším krachom v nelegálnom bankovom sektore.
Dôsledky pre svetové finančné trhy budú zvládnuteľné. Ich účinok na reálnu ekonomiku však môže byť oveľa drastickejší - práve z nemeckého pohľadu.
Dlhé roky bola Čína zázračnou ekonomikou sveta. Jej medziročný rast zostával vysokým. Pokračovala v rýchlej modernizácii, jej investičná dynamika dosahovala takú intenzitu, ako nikde inde vo svete. Nech sa dialo čokoľvek, Čína pomáhala stabilizovať globálne hospodárstvo. Tak tomu bolo počas ázijskej finančnej krízy v roku 1997, po krachu novej ekonomiky (v USA), po 11. septembri 2001, počas veľkej recesie v rokoch 2008/2009. Zvyšok sveta musel krízy a otrasy pretrpieť, Čína držala svoj kurz a ostatných ťahala so sebou.
Dobré časy zrejme prvýkrát pominuli. Rovnako ako mnohé rozvíjajúce sa krajiny v minulosti, narazila aj Čína na limity svojho rastu. A tie sa tak ľahko neprekonávajú. Štát a spoločnosť musia držať krok s ekonomikou. To je ťažšie, než zaplniť krajinu továrňami, cestami a letiskami.
Pre Nemecko, ktorého export pozostáva prevažne z investičných statkov, luxusných áut a finálnych priemyselných výrobkov, to nie je nijaká dobrá správa.