Cieľom Európskeho fondu pre strategické investície je zastaviť dramatický pokles európskych investícií.
Autor TASR
Peking 13. júla (TASR) - Čína by mohla investovať až 10 miliárd eur do nového Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI). Konečné rozhodnutie Pekingu však bude závisieť aj od toho, či čínske firmy získajú väčšiu rolu v Európe. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenované zdroje oboznámené s rokovaniami.
Čínsky premiér Li Kche-čchiang koncom júna počas návštevy v Bruseli sľúbil, že jeho krajina prispeje do investičného fondu Európskej únie (EÚ). Je to súčasť stratégie Pekingu, ktorý chce, aby sa z Číny stala vyspelá ekonomika, a nie len krajina vhodná na budovanie výrobných hál pre nadnárodné koncerny.
Cieľom EFSI je zastaviť dramatický pokles európskych investícií, ktorý odštartovala globálna finančná kríza v roku 2008, a podporiť rast európskych ekonomík.
"Čína chce spočiatku investovať v EÚ 5 až 10 miliárd eur. Otázka je, ako to urobiť," povedal jeden zo zdrojov, ktorý nechcel byť menovaný.
Aj druhý zdroj uviedol, že výška čínskej investície dosiahne rádovo miliardy a dodal, že cieľom Pekingu je dosiahnuť dohodu o "schéme investícií" počas septembrovej návštevy podpredsedu Európskej komisie Jyrkiho Katainena v Číne.
Jednou z prekážok z pohľadu Číny je podoba EFSI, ktorý je postavený na predpoklade, že do neho väčšinu peňazí vložia súkromní investori. Podľa EÚ fond by mal mať úverovú kapacitu 315 miliárd eur, z toho inštitúcie EÚ poskytnú fondu 21 miliárd eur a ďalšie peniaze by mal získať od verejných a súkromných investorov.
Ak Čína vloží peniaze priamo do fondu, bude to mať pozitívny efekt a priláka to ďalších súkromných investorov. Ale podľa pravidiel fondu Peking nebude mať slovo pri výbere a nebude tak môcť ovplyvňovať, aby sa do investičných projektov, ktoré bude fond financovať, zapojili aj čínske firmy.
Čína by sa však veľmi chcela podieľať na budovaní vyspelej infraštruktúry v Európe. Čínske technologické spoločnosti ako sú ZTE, Tencent a Alibaba hľadajú spôsob, ako investovať v Európe, a to najmä prostredníctvom EFSI. Peking sa chce zamerať najmä na digitálne projekty v Európe, aby získal potrebné znalosti. Tie sú súčasťou veľkých plánov Číny na vybudovanie modernej "hodvábnej digitálnej cesty".
Čínsky premiér Li Kche-čchiang koncom júna počas návštevy v Bruseli sľúbil, že jeho krajina prispeje do investičného fondu Európskej únie (EÚ). Je to súčasť stratégie Pekingu, ktorý chce, aby sa z Číny stala vyspelá ekonomika, a nie len krajina vhodná na budovanie výrobných hál pre nadnárodné koncerny.
Cieľom EFSI je zastaviť dramatický pokles európskych investícií, ktorý odštartovala globálna finančná kríza v roku 2008, a podporiť rast európskych ekonomík.
"Čína chce spočiatku investovať v EÚ 5 až 10 miliárd eur. Otázka je, ako to urobiť," povedal jeden zo zdrojov, ktorý nechcel byť menovaný.
Aj druhý zdroj uviedol, že výška čínskej investície dosiahne rádovo miliardy a dodal, že cieľom Pekingu je dosiahnuť dohodu o "schéme investícií" počas septembrovej návštevy podpredsedu Európskej komisie Jyrkiho Katainena v Číne.
Jednou z prekážok z pohľadu Číny je podoba EFSI, ktorý je postavený na predpoklade, že do neho väčšinu peňazí vložia súkromní investori. Podľa EÚ fond by mal mať úverovú kapacitu 315 miliárd eur, z toho inštitúcie EÚ poskytnú fondu 21 miliárd eur a ďalšie peniaze by mal získať od verejných a súkromných investorov.
Ak Čína vloží peniaze priamo do fondu, bude to mať pozitívny efekt a priláka to ďalších súkromných investorov. Ale podľa pravidiel fondu Peking nebude mať slovo pri výbere a nebude tak môcť ovplyvňovať, aby sa do investičných projektov, ktoré bude fond financovať, zapojili aj čínske firmy.
Čína by sa však veľmi chcela podieľať na budovaní vyspelej infraštruktúry v Európe. Čínske technologické spoločnosti ako sú ZTE, Tencent a Alibaba hľadajú spôsob, ako investovať v Európe, a to najmä prostredníctvom EFSI. Peking sa chce zamerať najmä na digitálne projekty v Európe, aby získal potrebné znalosti. Tie sú súčasťou veľkých plánov Číny na vybudovanie modernej "hodvábnej digitálnej cesty".