Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Číňania budú skupovať v Európe továrne, vytvárať fúzie svojich firiem s kontinentálnymi a stavať závody na zelenej lúke.
Autor TASR
Londýn 7. júna (TASR) - Čína v tomto desaťročí preinvestuje v Európe 220 až 550 miliárd USD (176,21 až 400,48 miliardy eur). Informuje o tom newyorská poradenská firma Rhodium Group v správe, ktorá bola publikovaná dnes. Autori správy Thilo Hanemann a Daniel Rosen poznamenali, že rast pracovných miest politikov poteší, ale na druhej strane im čínske prenikanie vyvolá v viacerých dôvodov bolesti hlavy.
Na celom svete by mali Číňania v tomto desaťročí vložiť mimo svojho územia do podnikania bilión až dva bilióny USD.
V rokoch 2006 až 2009 sa čínske investície na starom kontinente zvyšovali medziročne o 100 % a vlani dosiahli 10 miliárd USD.
Číňania budú skupovať v Európe továrne, vytvárať fúzie svojich firiem s kontinentálnymi a stavať závody na zelenej lúke.
Ak sa eurozóna vyhne kolapsu, môže si zachovať podiel na čínskych investíciách tak, ako v minulom desaťročí, okolo 25 %. Znamenalo by to, že do Európy by malo každoročnej pritiecť 20 až 30 miliárd USD.
Autori správy ďalej uvádzajú, že Číňania vytvorili alebo doteraz zabezpečili v EÚ okolo 45.000 pracovných miest. O podnikanie v Európe prejavujú záujem predovšetkým z komerčných dôvodov alebo preto, že tým odpovedajú na tlak na domácom trhu, prípadne dohody na starom kontinente sú pre nich veľmi príťažlivé.
Aj keď sa čínske firmy usilujú o dlhodobosť svojich investícií, kontinentu hrozí nebezpečenstvo, že prepad čínskej ekonomiky pocíti aj Európa. Čínske firmy by si po prevzatí kvalitných podnikov mohli presťahovať high-tech domov. Navyše Peking by mohol spojiť kapitál s politikou, ako sa to nedávno stalo Japonsku v prípade jeho závislosti na čínskych vzácnych zeminách.
Autoritatívny štát s jedinou vládnou stranou a hodnotovými kritériami, ktoré sú rozdielne od západných, môže vyvolávať pocit ohrozenia národnej bezpečnosti.
Hanemann a Rosen tvrdia, že súčasná európska otvorenosť bude podrobená vážnemu testu v budúcnosti, keď čínske investície prekročia prvú kritickú hranicu. Nie všetky akvizície sú podľa nich priateľské. Netreba zabúdať ani na to, že úsporný program EÚ je v plnom prúde. Radia, aby sa EÚ neuzatvárala pred čínskymi investíciami, ale mala by s Pekingom uzavrieť dohodu o možnosti vetovať určitý typ akvizícií. Poukazujú aj na neprijateľné metódy v Číne, napríklad na subvencované úvery štátnym podnikom. To je v rozpore so zásadami podnikania v EÚ. Také záležitosti by sa mali riešiť v súlade s vnútornými predpismi EÚ, vrátane uplatňovania podmienok pre hospodársku súťaž, a nie ich blokovaním z obavy o svoju "ekonomickú bezpečnosť".
Na celom svete by mali Číňania v tomto desaťročí vložiť mimo svojho územia do podnikania bilión až dva bilióny USD.
V rokoch 2006 až 2009 sa čínske investície na starom kontinente zvyšovali medziročne o 100 % a vlani dosiahli 10 miliárd USD.
Číňania budú skupovať v Európe továrne, vytvárať fúzie svojich firiem s kontinentálnymi a stavať závody na zelenej lúke.
Ak sa eurozóna vyhne kolapsu, môže si zachovať podiel na čínskych investíciách tak, ako v minulom desaťročí, okolo 25 %. Znamenalo by to, že do Európy by malo každoročnej pritiecť 20 až 30 miliárd USD.
Autori správy ďalej uvádzajú, že Číňania vytvorili alebo doteraz zabezpečili v EÚ okolo 45.000 pracovných miest. O podnikanie v Európe prejavujú záujem predovšetkým z komerčných dôvodov alebo preto, že tým odpovedajú na tlak na domácom trhu, prípadne dohody na starom kontinente sú pre nich veľmi príťažlivé.
Aj keď sa čínske firmy usilujú o dlhodobosť svojich investícií, kontinentu hrozí nebezpečenstvo, že prepad čínskej ekonomiky pocíti aj Európa. Čínske firmy by si po prevzatí kvalitných podnikov mohli presťahovať high-tech domov. Navyše Peking by mohol spojiť kapitál s politikou, ako sa to nedávno stalo Japonsku v prípade jeho závislosti na čínskych vzácnych zeminách.
Autoritatívny štát s jedinou vládnou stranou a hodnotovými kritériami, ktoré sú rozdielne od západných, môže vyvolávať pocit ohrozenia národnej bezpečnosti.
Hanemann a Rosen tvrdia, že súčasná európska otvorenosť bude podrobená vážnemu testu v budúcnosti, keď čínske investície prekročia prvú kritickú hranicu. Nie všetky akvizície sú podľa nich priateľské. Netreba zabúdať ani na to, že úsporný program EÚ je v plnom prúde. Radia, aby sa EÚ neuzatvárala pred čínskymi investíciami, ale mala by s Pekingom uzavrieť dohodu o možnosti vetovať určitý typ akvizícií. Poukazujú aj na neprijateľné metódy v Číne, napríklad na subvencované úvery štátnym podnikom. To je v rozpore so zásadami podnikania v EÚ. Také záležitosti by sa mali riešiť v súlade s vnútornými predpismi EÚ, vrátane uplatňovania podmienok pre hospodársku súťaž, a nie ich blokovaním z obavy o svoju "ekonomickú bezpečnosť".
