Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 25. november 2024Meniny má Katarína
< sekcia Ekonomika

Čína začína novú etapu globalizácie

Ilustračná snímka Foto: TASR/AP

Čína bola od 90. rokov minulého storočia najprv továrňou sveta a neskôr sa stala hlavným motorom svetovej konjunktúry.

Frankfurt nad Mohanom 10. decembra (TASR) - Sociálne napätie, nadbytok výrobných kapacít a nedobytné úvery sťažujú podľa nemeckého manager magazinu (mm) kurz ekonomického vzostupu Číny. Kým na Západe sa stráca dôvera voči čínskemu úspešnému hospodárskemu príbehu, ktorý sa začal pred 35 rokmi, začínajú nové firmy z Ďalekého východu veľkú ofenzívu na Západe. Podľa informácií magazínu, ktoré uverejnil na svojej internetovej stránke, do centra ich pozornosti sa dostalo Nemecko.

Čínske politické vedenie má problém: Novými reformami chce pretvoriť rastový model krajiny z proexportného na domáci konzumný a udržať jeho tempo vzostupu. Avšak korupcia, silný vplyv štátnych firiem a búrlivý rast cien nehnuteľností vymedzujú reformátorom úzky koridor, v ktorom môžu realizovať svoje zámery.

Čína bola od 90. rokov minulého storočia najprv továrňou sveta a neskôr sa stala hlavným motorom svetovej konjunktúry. O ďalšom čínskom ekonomickom vývoji sa však v zahraničí objavujú pochybnosti. Americký Wall Street Journal dal svojej analýze titulok Ako stratila Čína svoje tempo. Skupina BRICS s dominantným postavením Číny sa podľa výsledkov agentúry Bloomberg dostala na chvost záujmu investorov.

Skupinu BRICS, hlavné rastúce ekonomiky sveta, tvoria Brazília, Rusko, Čína, India a Juhoafrická republika.

Kým na Západe sa analyzujú výsledky novembrového rokovania ústredného výboru čínskej komunistickej strany a rast vnútorných problémov krajiny, začína Čína ofenzívu, ktorej ciele unikajú širokej verejnosti. Krajina s najväčším počtom obyvateľov na svete začína novú etapu globalizácie.

Čína v nej už nebude centrom priamych zahraničných investícií či lokomotívou svetovej ekonomiky. Namiesto toho bude čoraz viac nakupovať západné výrobné značky a technológie. Stane sa odrazovým mostíkom pre vedúce firmy budúcnosti.

Dôjde k zásadnej zmene. Značka Made in China (Vyrobené v Číne) sa zmení na Made for China (Vyrobené pre Čínu). "V nasledujúcich 20 rokoch bude zvyšok sveta vyrábať pre Čínu," povedal Tan Chin Nam, bývalý predseda správnej rady spoločnosti Temasek Management Services, dcéry singapurského štátneho fondu Temasek.

Silnejúca stredná trieda


Vnútornými hybnými silami tohto dlhého pochodu budú rozľahlosť krajiny a rastúci dopyt jej silnejúcej strednej triedy. Na tom získavajú najväčšie domáce firmy, ktoré sa vydali na nákupy kapacít na Západ.

Napríklad najväčší čínsky internetový obchod Alibaba dosiahol 11. novembra tržby 5,7 miliardy USD (4,15 miliardy eur), čím vo svojej kategórii vytvoril denný svetový maloobchodný rekord. Firma dosiahla v ten deň dvaapolkrát vyššie tržby než jej americký internetový menovec počas svojho najlepšieho dňa v roku pre maloobchodný predaj v USA, ktorý je známy ako Cyber Monday.

Krajina vybudovala za päť rokov železničné trate pre superexpresy, ktorých dĺžka z nuly v roku 2008 už dosiahla 10.000 kilometrov. Trate spájajú takmer 100 miest. A vlaky na niektorých z nich premávajú po sebe v 5 až 10-minútových intervaloch. Expresy už prepravujú mesačne dvakrát toľko cestujúcich, ako všetky čínske aerolínie spolu.

Cestovanie vlakom je v Číne podstatne lacnejšie než lietadlami, preto veľa cestujúcich využíva služby železnice. Domáce aerolínie prestali lietať na kratšie vzdialenosti ako 500 km. Namiesto toho sa rozhodli rozširovať počet diaľkových letov najmä do Európy. Tam zostrujú konkurenčný zápas, ktorý začali pred časom letecké spoločnosti z arabských emirátov.

Za juhokórejským Samsungom sa tlačia do sveta vlastné čínske firmy ako Lenovo, Coolpad a Xiaomi. Spolu už dosiahli 12-% podiel na globálnom trhu s počítačmi. A to sa ich expanzia na Západ fakticky ešte nedostala do správneho tempa.