Hongkong 19. júla (TASR) - Peking svojou intervenciou odvrátil krízu na domácich akciových trhoch. Oveľa väčším nebezpečenstvom ohrozujúcim spomaľujúcu sa čínsku ekonomiku je však korporátny dlh, ktorý je najväčší na svete a ďalej rastie. Informovala o tom agentúra Reuters.

Podľa analýzy agentúry Thomson Reuters celkový dlh čínskych firiem predstavuje 16,1 bilióna USD (14,8 bilióna eur), čo zodpovedá 160 % hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny. Korporátny dlh v pomere k výkonu ekonomiky je dvojnásobný v porovnaní s USA a výrazne sa zvýšil v uplynulých piatich rokoch.

Podľa aktuálneho odhadu ratingovej agentúry Standard & Poor's (S&P) by mal čínsky korporátny dlh v najbližších 5 rokoch vyskočiť o 77 % na 28,8 bilióna USD.

Doterajšie intervencie Pekingu týkajúce sa firemných úverov mali úplne iný cieľ, a to podporu rastu ekonomiky. Očakáva sa, že tempo rastu ekonomiky bude tento rok najpomalšie za 25 rokov. Centrálna banka od novembra 2014 štyrikrát skresala úrokové sadzby a niekoľkokrát znížila povinné rezervy bánk. Týmto spôsobom chcela podporiť úverovanie menším firmám a inovatívnym oblastiam ekonomiky.

Experti však upozorňujú, že po otvorení "úverových kohútikov" narastá riziko, že peniaze získajú problematické firmy. Čínske banky v júni dali nové úvery v hodnote 1,28 bilióna CNY (189,3 miliardy eur) po 900,8 miliardy CNY v máji.

Výsledkom uvoľnenia menovej politiky bolo zníženie krátkodobých úrokových sadzieb, takže sa prudko zvýšil objem úverov používaných na špekulácie na akciovom trhu. Nič však nenasvedčuje tomu, že sa úvery použili na ziskové investície v reálnej ekonomike, kde dlhodobé úrokové sadzby zostávajú vysoké a banky nie sú ochotné podstupovať riziká.

Dlhy firiem z výrobného sektora čoraz viac znižujú ich zisky. Podľa analýzy Thomson Reuters dlhy dodávateľov materiálov v roku 2010 predstavovali 2,8-násobok ich jadrového zisku, na konci roka 2014 to už bol 5,3-násobok. V prípade energetických spoločností zadlženosť v uvedenom období vzrástla z 1,1-násobku na 4,4-násobok a zadlženosť priemyselných podnikov sa zvýšila z 2,5-násobku na 4,2-násobok.

S&P očakáva, že do konca roka 2019 bude až 40 % z nových firemných úverov pripadať na Čínu. Kvantita však nie je jediným rizikom.

Problémom je, že Peking nedovolí trhu, aby oddelil fungujúce firmy od neefektívnych. Zachraňuje totiž neefektívne firmy, ako ukázala vlaňajšia záchrana štátom podporovaného výrobcu solárnych panelov Shanghai Chaori Solar Energy Science and Technology Co, ktorý sa dostal do platobnej neschopnosti.

Prudký nárast dlhu, neprehľadnosť rizík a oceňovania a veľmi vysoký pomer dlhu k HDP sú podľa S&P veľmi nebezpečnou kombináciou.