Investorov znepokojilo upevnenie moci prezidenta Si Ťin-pchinga na zjazde komunistickej strany minulý týždeň.
Autor TASR
Peking 25. októbra (TASR) - Čínska mena jüan pokračuje v poklese a v utorok dosiahla 15-ročné minimum voči americkému doláru. Investorov znepokojilo upevnenie moci prezidenta Si Ťin-pchinga na zjazde komunistickej strany minulý týždeň. To vyvolalo obavy, že nové a silnejšie politické vedenie by mohlo ohroziť ekonomický rast presadzovaním protipodnikateľskej politiky. TASR o tom informuje na základe správy AFP.
Kurz jüanu v utorok klesol o 0,6 % na 7,3079 za dolár, čo je najslabšia úroveň od decembra 2007 a nachádza sa blízko spodnej hranice pásma stanoveného v utorok čínskou centrálnou bankou PBoC.
A tzv. offshore jüan, ktorý sa používa mimo kontinentálnej Číny, napríklad v Singapure, New Yorku alebo Londýne, kde nezasahuje čínska centrálna banka PBoC, sa prepadol na nové rekordné minimum 7,3735 voči doláru.
Čínsku menu zasiahlo podobne ako iné meny zvyšovanie úrokov amerického Federálneho rezervného systému, čo núti investorov hromadiť doláre. A tiež oznámenie, že čínsky prezident zostáva v úrade tretie funkčné obdobie, pričom do najvyšších pozícií dosadil svojich chránencov a spojencov. Tento krok vyvolal obavy, že Si Ťin-pching bude čeliť malej opozícii pri potenciálnom znárodňovaní firemných záujmov, čo by mohlo vážne narušiť toky zahraničného kapitálu do krajiny.
Trhmi otriasol aj záväzok vlády, že zachová politiku nulovej tolerancie ochorenia COVID-19. Blokády spojené s týmto ochorením boli dôvodom spomalenia hospodárskeho rastu Číny v tomto roku.
Kurz jüanu v utorok klesol o 0,6 % na 7,3079 za dolár, čo je najslabšia úroveň od decembra 2007 a nachádza sa blízko spodnej hranice pásma stanoveného v utorok čínskou centrálnou bankou PBoC.
A tzv. offshore jüan, ktorý sa používa mimo kontinentálnej Číny, napríklad v Singapure, New Yorku alebo Londýne, kde nezasahuje čínska centrálna banka PBoC, sa prepadol na nové rekordné minimum 7,3735 voči doláru.
Čínsku menu zasiahlo podobne ako iné meny zvyšovanie úrokov amerického Federálneho rezervného systému, čo núti investorov hromadiť doláre. A tiež oznámenie, že čínsky prezident zostáva v úrade tretie funkčné obdobie, pričom do najvyšších pozícií dosadil svojich chránencov a spojencov. Tento krok vyvolal obavy, že Si Ťin-pching bude čeliť malej opozícii pri potenciálnom znárodňovaní firemných záujmov, čo by mohlo vážne narušiť toky zahraničného kapitálu do krajiny.
Trhmi otriasol aj záväzok vlády, že zachová politiku nulovej tolerancie ochorenia COVID-19. Blokády spojené s týmto ochorením boli dôvodom spomalenia hospodárskeho rastu Číny v tomto roku.