
Pre TASR to v stredu uviedol generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) Andrej Lasz.
"V tejto situácii považujeme za nevyhnutné, aby Európska únia (EÚ) okamžite otvorila rokovania s americkou administratívou s cieľom zabezpečiť výnimky pre európskych výrobcov. Zároveň musí byť pripravená podniknúť právne kroky v rámci Svetovej obchodnej organizácie a zvážiť vlastné opatrenia na ochranu trhu, ak by došlo k prílevu lacnej ocele z tretích krajín," zdôraznil Lasz.
Pripomenul, že Únia už v minulosti na podobné kroky USA reagovala diplomatickým tlakom a odvetnými clami na americké produkty. V roku 2018, keď boli zavedené clá na oceľ a hliník, prijala EÚ odvetné opatrenia a viedla rokovania, ktoré nakoniec viedli k ich zrušeniu, priblížil generálny sekretár APZD.
Slovenské hutníctvo by podľa neho nebolo zasiahnuté priamo, keďže väčšina jeho produkcie smeruje na európsky trh, avšak dôsledky by sa po prijatí opatrení prejavili nepriamo. Vysvetlil, že zvýšený dovoz ocele do EÚ by vytvoril prebytok na trhu a následne vyvolal tlak na ceny.
Na problémy na európskom trhu upozornil aj U. S. Steel Košice, podľa ktorého môže zvýšenie ciel zapríčiniť ešte väčší pretlak na európskom trhu, ktorý je už v súčasnosti negatívne ovplyvnený vysokou úrovňou importov. "Aj toto je priam školský príklad toho, kde jeden podnik a ani Slovensko samo nič nezmôže a musíme postupovať rázne a zároveň koordinovane s Európskou úniou. Oceliarsky priemysel musí byť v tomto jednotný, európsky," uviedla spoločnosť.
K avizovaným opatreniam sa vyjadrila taktiež Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR. "Určite to nie je dobrá správa pre firmy podnikajúce v danej oblasti, keďže toto opatrenie vnáša prísne regulácie do trhu. Do budúcna môžu vznikať firmám opodstatnené obavy v súvislosti s prijatím ďalších regulácií aj pre ďalšie komodity, prípadne odvetných akcií iných krajín," doplnila asociácia.