Viedeň 15. júna (TASR) - Člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Ewald Nowotny priznal výpočty nákladov v prípade odchodu Grécka z eurozóny. Nepriamo tak potvrdil naliehavosť situácie v menovej únii, ku ktorej došlo v dôsledku dlhotrvajúcich nezhôd medzi gréckou vládou a medzinárodnými veriteľmi v súvislosti s rozsahom gréckych reforiem. Vážnosť situácie naznačil už skôr komisár Európskej únie pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť Günther Oettinger. Ten uviedol, že Európska únia sa musí začať pripravovať na stav núdze. Informovala o tom agentúra Reuters.

Na otázku ohľadne nákladov na "Grexit," teda odchod Grécka z eurozóny, Nowotny novinárom povedal, že "každá zodpovedná inštitúcia a aj centrálne banky musia urobiť určité kalkukácie, aké by mohli byť prípadné vplyvy". Dodal ale, že momentálne je dôležité, aby k takejto situácii ani nedošlo. Na otázku, koľko by odchod Grékov z eurozóny stál Rakúsko, kde je Nowotny guvernérom centrálnej banky, finančník sa priamej odpovedi vyhol, keď uviedol, že "majú k dispozícii čísla, no nemyslí si, že je to niečo, na čo by sa banka chcela sústrediť".

Aj ostatné víkendové rozhovory medzi Gréckom a medzinárodnými veriteľmi sa skončili bez výsledku. Atény sa tak znovu priblížili k bankrotu a možnému odchodu z eurozóny. Koncom júna musí totiž Grécko splatiť Medzinárodnému menovému fondu (MMF) dlh vo výške okolo 1,6 miliardy eur.

Pôvodne mali Atény tento júnový dlh uhradiť v štyroch splátkach, pričom prvá pripadla na 5. júna. Tesne predtým ale premiér Alexis Tsipras oznámil, že Grécko zlúči splátky do jednej a peniaze pošle fondu naraz na konci júna.

Mimoriadne dôležitá pre ďalší vývoj gréckej krízy bude schôdzka ministrov financií eurozóny. Tá sa uskutoční 18. júna v Luxemburgu.