Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výkonnú radu tvorí šesť členov predstavenstva ECB a 19 guvernérov centrálnych bánk z eurozóny. Na jej čele stojí prezident ECB Mario Draghi.
Autor TASR
Frankfurt nad Mohanom 12. januára (TASR) - Členovia Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (ECB) nie sú v otázke stimulov na podporu ekonomiky jednotní. Vyplýva to zo zápisnice z decembrového zasadania ECB.
Väčšina z nich chcela síce v decembri stimuly predĺžiť, aby chránili hospodárstvo, keďže sa obávajú, že v roku 2017 zasiahnu Európu aj svet turbulencie, rozchádzali sa však v názore na ako dlho. Proti nim stojí malá skupina skeptikov, ktorá takmer od začiatku stimuly kritizuje.
Rada však nakoniec schválila predĺženie programu kvantitatívneho uvoľňovania (QE), ktorý mal vypršať na konci marca, o ďalších deväť mesiacov, teda do 31. decembra 2017. Ale zároveň znížila objem peňazí určených na nákup dlhopisov eurozóny z 80 miliárd na 60 miliárd eur.
Väčšina členov Rady sa zhodla na tom, že predlženie QE poskytne oporu ekonomike regiónu v prípade otrasov na trhoch v dôsledku politického vývoja, a to ako v eurozóne, tak vo svete.
Viaceré veľké štáty eurozóny totiž čakajú tento rok dôležité voľby. Konkrétne sú to Holandsko, Francúzsko, Nemecko a zrejme aj Taliansko. Preferencie populistov aj odporcov Európskej únie (EÚ) v týchto štátoch sa pritom zvyšujú. Okrem toho, Británia chce v marci odštartovať proces svojho odchodu z EÚ, čo môže viesť k reštrikciám v podnikaní.
V USA sa zase tento mesiac ujme funkcie prezidenta Donald Trump, ktorý už počas predvolebnej kampane spochybnil viaceré obchodné dohody, čo vyvoláva neistotu.
Zápisnica zo zasadania 25-člennej Rady v dňoch 7. a 8. decembra ukázala, že sa uvažovalo o dvoch možnostiach: predĺžení programu QE o šesť mesiacov (do konca septembra) s objemom financií 80 miliárd eur, alebo o 9 mesiacov, ale s menším objemom peňazí, 60 miliárd eur.
Niekoľko členov pritom nepodporilo ani jeden návrh, uvítali však zníženie stimulov z 80 na 60 miliárd eur, konštatuje sa v zápisnici, v ktorej sa nikdy neuvádzajú konkrétne mená. Ide vraj o "dobre známych skeptikov", podľa ktorých by program QE mal byť vyhradený len na "skutočnú" krízu.
Výkonnú radu tvorí šesť členov predstavenstva ECB a 19 guvernérov centrálnych bánk z eurozóny. Na jej čele stojí prezident ECB Mario Draghi.
Väčšina z nich chcela síce v decembri stimuly predĺžiť, aby chránili hospodárstvo, keďže sa obávajú, že v roku 2017 zasiahnu Európu aj svet turbulencie, rozchádzali sa však v názore na ako dlho. Proti nim stojí malá skupina skeptikov, ktorá takmer od začiatku stimuly kritizuje.
Rada však nakoniec schválila predĺženie programu kvantitatívneho uvoľňovania (QE), ktorý mal vypršať na konci marca, o ďalších deväť mesiacov, teda do 31. decembra 2017. Ale zároveň znížila objem peňazí určených na nákup dlhopisov eurozóny z 80 miliárd na 60 miliárd eur.
Väčšina členov Rady sa zhodla na tom, že predlženie QE poskytne oporu ekonomike regiónu v prípade otrasov na trhoch v dôsledku politického vývoja, a to ako v eurozóne, tak vo svete.
Viaceré veľké štáty eurozóny totiž čakajú tento rok dôležité voľby. Konkrétne sú to Holandsko, Francúzsko, Nemecko a zrejme aj Taliansko. Preferencie populistov aj odporcov Európskej únie (EÚ) v týchto štátoch sa pritom zvyšujú. Okrem toho, Británia chce v marci odštartovať proces svojho odchodu z EÚ, čo môže viesť k reštrikciám v podnikaní.
V USA sa zase tento mesiac ujme funkcie prezidenta Donald Trump, ktorý už počas predvolebnej kampane spochybnil viaceré obchodné dohody, čo vyvoláva neistotu.
Zápisnica zo zasadania 25-člennej Rady v dňoch 7. a 8. decembra ukázala, že sa uvažovalo o dvoch možnostiach: predĺžení programu QE o šesť mesiacov (do konca septembra) s objemom financií 80 miliárd eur, alebo o 9 mesiacov, ale s menším objemom peňazí, 60 miliárd eur.
Niekoľko členov pritom nepodporilo ani jeden návrh, uvítali však zníženie stimulov z 80 na 60 miliárd eur, konštatuje sa v zápisnici, v ktorej sa nikdy neuvádzajú konkrétne mená. Ide vraj o "dobre známych skeptikov", podľa ktorých by program QE mal byť vyhradený len na "skutočnú" krízu.
Výkonnú radu tvorí šesť členov predstavenstva ECB a 19 guvernérov centrálnych bánk z eurozóny. Na jej čele stojí prezident ECB Mario Draghi.
