FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Od vstupu do EÚ nominálne mzdy na Slovensku vzrástli 2,7-násobne, zatiaľ čo ceny sú vyššie približne o 80 %.
Autor TASR
Bratislava 24. apríla (TASR) - Slovenský hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa je vďaka členstvu v EÚ a eurozóne vyšší až o 16 %. Na údaj z modelu Erste Group Research odkazuje v analýze k 20. výročiu vstupu Slovenska do EÚ analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Od vstupu do EÚ nominálne mzdy na Slovensku vzrástli 2,7-násobne, zatiaľ čo ceny sú vyššie približne o 80 %.
"Štrukturálne reformy a vstup do EÚ urobili zo Slovenska tzv. tigra Európy s vysokými úrovňami rastu HDP," priblížil Horňák s tým, že približovanie sa k úrovni EÚ nabralo na obrátkach po roku 2003. Ako dodal, v období rokov 2004 až 2014 sa Slovensko dokázalo priblížiť úrovni priemeru EÚ až o 20 percentuálnych bodov.
Rastový impulz založený na lacnej pracovnej sile a kopírovaní technológií zo zahraničia sa však podľa analytika vyčerpáva. "Viac než dekádu sa ekonomika potáca okolo úrovne 80 % priemeru EÚ bez výraznejších posunov smerom nahor. Slovensko sa hospodárskou úrovňou dostáva na úroveň rozvoja, v ktorom je pre dlhodobý ekonomický rast potrebné podporovať znalostnú ekonomiku, rozvoj inovácií, výskumu, vývoja a najmä vzdelania. Bez štrukturálnych reforiem takýto posun nie je možný," uviedol Horňák.
Podľa analýzy rast miezd výrazne prekonáva rast cien. "Nové impulzy v oblasti vzdelávania, podnikania či štrukturálnych zmien priniesli aj výrazný rast životnej úrovne. Nominálne mzdy na Slovensku vzrástli od roku 2004 až 2,7-násobne, zatiaľ čo ceny sú vyššie o približne 80 %. Rast cien je prirodzený, keďže dobiehanie (tzv. konvergencia) ekonomickej úrovne EÚ nie je možné bez vyrovnávania cenovej hladiny," priblížil analytik.
Dostupné dáta tiež ukazujú, že do roku 2022 pritieklo z EÚ na Slovensko 24,8 miliardy eur. Za rovnaké obdobie Slovensko prispelo do rozpočtu EÚ zhruba 13,1 miliardy eur, čo podľa Horňáka robí zo Slovenska čistého prijímateľa prostriedkov. "K vyššie spomenutým financiám postupne pribudnú ďalšie z dočerpávaného starého programového obdobia, z nového programového obdobia, ale aj plánu obnovy. Podľa odhadov by tak na Slovensko mohlo do roku 2030 pritiecť zo zdrojov Európskej únie až 48 miliárd eur," doplnil analytik.
"Štrukturálne reformy a vstup do EÚ urobili zo Slovenska tzv. tigra Európy s vysokými úrovňami rastu HDP," priblížil Horňák s tým, že približovanie sa k úrovni EÚ nabralo na obrátkach po roku 2003. Ako dodal, v období rokov 2004 až 2014 sa Slovensko dokázalo priblížiť úrovni priemeru EÚ až o 20 percentuálnych bodov.
Rastový impulz založený na lacnej pracovnej sile a kopírovaní technológií zo zahraničia sa však podľa analytika vyčerpáva. "Viac než dekádu sa ekonomika potáca okolo úrovne 80 % priemeru EÚ bez výraznejších posunov smerom nahor. Slovensko sa hospodárskou úrovňou dostáva na úroveň rozvoja, v ktorom je pre dlhodobý ekonomický rast potrebné podporovať znalostnú ekonomiku, rozvoj inovácií, výskumu, vývoja a najmä vzdelania. Bez štrukturálnych reforiem takýto posun nie je možný," uviedol Horňák.
Podľa analýzy rast miezd výrazne prekonáva rast cien. "Nové impulzy v oblasti vzdelávania, podnikania či štrukturálnych zmien priniesli aj výrazný rast životnej úrovne. Nominálne mzdy na Slovensku vzrástli od roku 2004 až 2,7-násobne, zatiaľ čo ceny sú vyššie o približne 80 %. Rast cien je prirodzený, keďže dobiehanie (tzv. konvergencia) ekonomickej úrovne EÚ nie je možné bez vyrovnávania cenovej hladiny," priblížil analytik.
Dostupné dáta tiež ukazujú, že do roku 2022 pritieklo z EÚ na Slovensko 24,8 miliardy eur. Za rovnaké obdobie Slovensko prispelo do rozpočtu EÚ zhruba 13,1 miliardy eur, čo podľa Horňáka robí zo Slovenska čistého prijímateľa prostriedkov. "K vyššie spomenutým financiám postupne pribudnú ďalšie z dočerpávaného starého programového obdobia, z nového programového obdobia, ale aj plánu obnovy. Podľa odhadov by tak na Slovensko mohlo do roku 2030 pritiecť zo zdrojov Európskej únie až 48 miliárd eur," doplnil analytik.
