Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Naproti tomu dvaja členovia bankovej rady poukázali na rastúce inflačné očakávania a domnievajú sa, že banka by mala urobiť viac pre ochladenie domáceho dopytu a obmedzenie rastu cien.
Autor TASR
Praha 3. novembra (TASR) - Česká národná banka (ČNB) vo štvrtok svoje kľúčové úrokové sadzby nezmenila, keďže očakáva, že hroziaca recesia obmedzí infláciu, ktorá je najvyššia za tri desaťročia. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.
Banková rada ČNB ponechala kľúčovú dvojtýždňovú repo sadzbu na úrovni 7 % (na najvyššej úrovni od roku 1999), už tretie stretnutie po sebe po tom, ako nové vedenie banky zastavilo rok trvajúce sprísňovanie menovej politiky. Nemenila ani lombardnú sadzbu, ktorá zostala na úrovni 8 %, ani diskontnú (6 %).
Banka zároveň uviedla, že bude pokračovať vo svojej intervenčnej politike a brániť nadmerným výkyvom koruny, čo českej mene pomohlo tento rok prekonať ostatné meny v regióne.
Zatiaľ, čo hlavné svetové centrálne banky naďalej zvyšujú úrokové sadzby, aby dostali infláciu pod kontrolu, väčšina predstaviteľov ČNB považuje náklady na pôžičky za dostatočne vysoké na to, aby skrotili domáce cenové tlaky. Tvrdia, že ďalšie zvýšenia by priveľmi poškodili exportne orientovanú ekonomiku, najmä keď riziká recesie stúpajú.
Nedávno zverejnené údaje ukázali, že hrubý domáci produkt (HDP) Česka v 3. štvrťroku klesol, keďže prudko rastúce náklady na energie prinútili domácnosti obmedziť iné výdavky. Najnovšia prognóza centrálnej banky počíta s ďalším kvartálnym poklesom HDP v posledných troch mesiacoch roka.
Komerční banka (KB) predpovedá, že úrokové sadzby ČNB zostanú nezmenené minimálne do polovice budúceho roka, hoci vidí inflačné riziká vyplývajúce z vyšších inflačných očakávaní a očakávaného rastu miezd.
"Uvoľnená fiškálna politika vlády a pokračujúci rýchly rast úrokových sadzieb v zahraničí sú tiež faktormi, ktoré hrajú týmto smerom," uviedol v správe pred zverejnením výsledku zasadania ČNB analytik KB Jaromír Gec.
Členovia ČNB, ktorí sú proti ďalšiemu zvyšovaniu úrokov, sledujú rast miezd a štátne výdavky ako indikátory budúcich lokálnych cenových tlakov. Argumentujú, že spomalenie rastu úverov v kombinácii s klesajúcim reálnym príjmom domácností a slabšou ekonomickou aktivitou nakoniec pomôže dostať infláciu k 2-percentnému cieľu centrálnej banky.
Naproti tomu dvaja členovia bankovej rady poukázali na rastúce inflačné očakávania a domnievajú sa, že banka by mala urobiť viac pre ochladenie domáceho dopytu a obmedzenie rastu cien.
Banková rada ČNB ponechala kľúčovú dvojtýždňovú repo sadzbu na úrovni 7 % (na najvyššej úrovni od roku 1999), už tretie stretnutie po sebe po tom, ako nové vedenie banky zastavilo rok trvajúce sprísňovanie menovej politiky. Nemenila ani lombardnú sadzbu, ktorá zostala na úrovni 8 %, ani diskontnú (6 %).
Banka zároveň uviedla, že bude pokračovať vo svojej intervenčnej politike a brániť nadmerným výkyvom koruny, čo českej mene pomohlo tento rok prekonať ostatné meny v regióne.
Zatiaľ, čo hlavné svetové centrálne banky naďalej zvyšujú úrokové sadzby, aby dostali infláciu pod kontrolu, väčšina predstaviteľov ČNB považuje náklady na pôžičky za dostatočne vysoké na to, aby skrotili domáce cenové tlaky. Tvrdia, že ďalšie zvýšenia by priveľmi poškodili exportne orientovanú ekonomiku, najmä keď riziká recesie stúpajú.
Nedávno zverejnené údaje ukázali, že hrubý domáci produkt (HDP) Česka v 3. štvrťroku klesol, keďže prudko rastúce náklady na energie prinútili domácnosti obmedziť iné výdavky. Najnovšia prognóza centrálnej banky počíta s ďalším kvartálnym poklesom HDP v posledných troch mesiacoch roka.
Komerční banka (KB) predpovedá, že úrokové sadzby ČNB zostanú nezmenené minimálne do polovice budúceho roka, hoci vidí inflačné riziká vyplývajúce z vyšších inflačných očakávaní a očakávaného rastu miezd.
"Uvoľnená fiškálna politika vlády a pokračujúci rýchly rast úrokových sadzieb v zahraničí sú tiež faktormi, ktoré hrajú týmto smerom," uviedol v správe pred zverejnením výsledku zasadania ČNB analytik KB Jaromír Gec.
Členovia ČNB, ktorí sú proti ďalšiemu zvyšovaniu úrokov, sledujú rast miezd a štátne výdavky ako indikátory budúcich lokálnych cenových tlakov. Argumentujú, že spomalenie rastu úverov v kombinácii s klesajúcim reálnym príjmom domácností a slabšou ekonomickou aktivitou nakoniec pomôže dostať infláciu k 2-percentnému cieľu centrálnej banky.
Naproti tomu dvaja členovia bankovej rady poukázali na rastúce inflačné očakávania a domnievajú sa, že banka by mala urobiť viac pre ochladenie domáceho dopytu a obmedzenie rastu cien.
