Viaceré štáty, vrátane Nemecka, Portugalska a Českej republiky, trvajú na tom, že Británia musí akceptovať voľný pohyb osôb výmenou za prístup na jednotný európsky trh.
Autor TASR
Brusel 14. augusta (TASR) - Rokovania o podmienkach odchodu Británie z Európskej únie (EÚ) sa ešte nezačali, ale obom stranám (Londýnu aj Bruselu) je jasné, že budú náročné. Otázkou však je, čo chce dosiahnuť zvyšných 27 členov európskeho bloku v rámci brexitu. Reportéri agentúry Bloomberg sa preto obrátili na vlády v EÚ a priniesli zoznam ich priorít a tzv. červených čiar, ktoré odmietajú prekročiť.
Viaceré štáty, vrátane Nemecka, Portugalska a Českej republiky, trvajú na tom, že Británia musí akceptovať voľný pohyb osôb výmenou za prístup na jednotný európsky trh. Francúzsko je možno pripravené zájsť ešte ďalej a chce spojiť voľný pohyb osôb s ambíciou Británie udržať si tzv. úniový bankový pas, ktorý umožňujú bankám z ostrovov predávať svoje služby aj na kontinente.
Medzi ďalšie kľúčové témy, ktoré znepokojujú napríklad Francúzsko a Dánsko, patrí recipročný prístup rybárskych lodí do pobrežných vôd.
Španielsko zase bude vyvíjať tlak na Londýn, aby súhlasil so spoločnou suverenitou nad enklávou Gibraltár.
Cyprus a Grécko sa chcú vyhnúť ďalšiemu oslabeniu libry, aby neprišli o britských turistov, ktorým by ešte viac zdraželi dovolenky v Európe.
Pobaltské štáty a štáty východnej Európy majú obavy z ruskej agresie a chcú bezpečnostné záruky.
Malta chce svojim študentom udržať prednostný prístup na britské univerzity.
Rumunsko, podobne ako ostatné štáty, zaujíma najmä voľný pohyb osôb. Člen predstavenstva rumunskej centrálnej banky Daniel Daianu uviedol, že ak konečná dohoda medzi Londýnom a Bruselom nebude zahŕňať voľný pohyb osôb, vláda v Bukurešti by mala zvážiť bilaterálne rokovania s Britániou o voľnom pohybe pracovnej sily. Dodal, že aj Poľsko uvažuje o podobnej dohode.
Bloomberg zároveň zverejnil správu Inštitútu pre fiškálne štúdie (IFS), v ktorej sa uvádza, že bez ohľadu na výslednú dohodu, odchod z Británie z EÚ zasiahne banky v Spojenom kráľovstve. A zatiaľ čo strata bankového pasu by pre ne bola tvrdým úderom, alternatívne riešenie zase znamená, že budú musieť akceptovať pravidlá, na ktoré nebudú mať žiadny vplyv. Presnejšie, cenou za prístup na spoločný trh bude prijatie regulácií, ktoré vypracuje EÚ bez Británie, čo môže byť vážny problém pre niektoré časti britského sektora finančných služieb.
A opatrné varovanie poslalo Británii aj Grónsko, ktorému sa zatiaľ ako jedinému podarilo v roku 1985 odísť z EÚ.
Uffe Ellemann-Jensen, ktorý viedol grónske rokovania spoločne s ministrom pre podnikanie Larsom-Emilom Johansenom, sa domnieva, že Londýnu sa nepodarí dokončiť vyjednávania o brexite v priebehu dvoch rokov. Pripomenul, že rokovania Grónska boli oveľa jednoduchšie a pritom trvali tri roky. Takže očakáva, že Británii to zaberie ešte viac času, aj keď nedokáže odhadnúť koľko.
Viaceré štáty, vrátane Nemecka, Portugalska a Českej republiky, trvajú na tom, že Británia musí akceptovať voľný pohyb osôb výmenou za prístup na jednotný európsky trh. Francúzsko je možno pripravené zájsť ešte ďalej a chce spojiť voľný pohyb osôb s ambíciou Británie udržať si tzv. úniový bankový pas, ktorý umožňujú bankám z ostrovov predávať svoje služby aj na kontinente.
Medzi ďalšie kľúčové témy, ktoré znepokojujú napríklad Francúzsko a Dánsko, patrí recipročný prístup rybárskych lodí do pobrežných vôd.
Španielsko zase bude vyvíjať tlak na Londýn, aby súhlasil so spoločnou suverenitou nad enklávou Gibraltár.
Cyprus a Grécko sa chcú vyhnúť ďalšiemu oslabeniu libry, aby neprišli o britských turistov, ktorým by ešte viac zdraželi dovolenky v Európe.
Pobaltské štáty a štáty východnej Európy majú obavy z ruskej agresie a chcú bezpečnostné záruky.
Malta chce svojim študentom udržať prednostný prístup na britské univerzity.
Rumunsko, podobne ako ostatné štáty, zaujíma najmä voľný pohyb osôb. Člen predstavenstva rumunskej centrálnej banky Daniel Daianu uviedol, že ak konečná dohoda medzi Londýnom a Bruselom nebude zahŕňať voľný pohyb osôb, vláda v Bukurešti by mala zvážiť bilaterálne rokovania s Britániou o voľnom pohybe pracovnej sily. Dodal, že aj Poľsko uvažuje o podobnej dohode.
Bloomberg zároveň zverejnil správu Inštitútu pre fiškálne štúdie (IFS), v ktorej sa uvádza, že bez ohľadu na výslednú dohodu, odchod z Británie z EÚ zasiahne banky v Spojenom kráľovstve. A zatiaľ čo strata bankového pasu by pre ne bola tvrdým úderom, alternatívne riešenie zase znamená, že budú musieť akceptovať pravidlá, na ktoré nebudú mať žiadny vplyv. Presnejšie, cenou za prístup na spoločný trh bude prijatie regulácií, ktoré vypracuje EÚ bez Británie, čo môže byť vážny problém pre niektoré časti britského sektora finančných služieb.
A opatrné varovanie poslalo Británii aj Grónsko, ktorému sa zatiaľ ako jedinému podarilo v roku 1985 odísť z EÚ.
Uffe Ellemann-Jensen, ktorý viedol grónske rokovania spoločne s ministrom pre podnikanie Larsom-Emilom Johansenom, sa domnieva, že Londýnu sa nepodarí dokončiť vyjednávania o brexite v priebehu dvoch rokov. Pripomenul, že rokovania Grónska boli oveľa jednoduchšie a pritom trvali tri roky. Takže očakáva, že Británii to zaberie ešte viac času, aj keď nedokáže odhadnúť koľko.